ղľáԾ
Literárne informačné centrum v spolupráci sObčianskym združením Svetového kongresu básnikov a Národným inštitútom slovenského jazyka aliteratúry MS pripravilo Seminár odiele Milana Rúfusa pod názvom „Nebuď ku mne zlá, báseň“, ktorý sa konal dňa 10. decembra 2008 vSeminárnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave, vdeň básnikovho životného jubilea, osemdesiatych narodenín. Seminár sa uskutočnil vrámci Medzinárodného literárneho festivalu Jána Smreka 2008. Seminára sa zúčastnil aj majster Milan Rúfus smanželkou Magdou adcérou Zuzankou. Úvodné slová predniesli predseda Občianskeho združenia Svetového kongresu básnikov Milan Richter, riaditeľ LIC Alexander Halvoník apodpredseda MS Miroslav Bielik. Zazneli Rúfusove Zvony aVážka vhudobnom podaní Evy Golovkovej.
Riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník vo svojom úvodnom vystúpení oRúfusovej literárnej misii povedal: „Pravda Rúfusovej poézie je jednoduchá ako pravda jeho života: stojí na zemi. Raz je to hlina oráča, bázlivo ohmatávajúceho jej hĺbky, raz je to prsť, do ktorej sa zabárajú nohy pútnika na okružnej ceste zdomova do domova alebo naopak, raz je to tráva, ktorú treba filozoficky pokosiť, aby vyjavila svoje tajomstvo anavždy zostala tajomstvom, raz je to kamenistá, inokedy krížová, inokedy sviatočná, adventná či kostolná cesta, na ktorej sa odohrávajú veci medzi nebom azemou, aby napokon dostali svoje presné rozmery asvoje miesto vživote človeka, urputne poznávajúceho svoj údel, apredsa sa chlapčensky vznášajúceho nad svojou krajinou, kde všetko zamrelo vnehybnosti – akoby zo závratu znekonečnosti ľudského osudu azpokory pred tou tajuplnou samozrejmosťou. Alebo azda zúcty pred básnikom, ktorý sa dokázal včarovať do tichej pracovitosti oných „nebeských mravcov“ – slov apísmen, aby tisíckrát nanovo zopakoval ich rovnako tiché posolstvo osplývaní hmatateľného sneprestajne unikajúcim? Vždy je tu však zem, ktorú môže kdekto vlastniť, ale nikto zľudí nemôže celkom porozumieť jej dychu, jej túžbam, jej spojeniam či volaniam po absolútnom poriadku vecí amyslí. Ale práve preto je tu básnik, achvíľami to vyzerá, že ona akoby tu bola kvôli jeho neúnavným pokusom pochopiť jej prostotu. Básnik, ktorého existencia bez zeme by bola rovnako bezobsažná ako existencia čohokoľvek bez myšlienky, bez transcendencie, zmierujúcej všetko so všetkým azakazujúcej zmierovať sa snezmieriteľným. Ak má Rúfusova poézia etiku, tak je to určite etika vyvierajúca zopravdivosti zeme, ak má pátos, tak určite len pre nedostatok iných možností vysloviť onen neuchopiteľný súlad trvania vpremene, ak má obsažnosť, tak najmä preto, že jej mysliteľstvo nikdy ľahkoverne nepodľahlo mámeniam zlatých hrúd, ale zostalo osudovo, avšak nezápecnícky verné kreatívnosti rodnej hrudy, do ktorej sa kozmologicky, ale vždy dostredivo, zbiehajú siločiary stvoriteľskej všemohúcnosti.
Toto som pokladal za potrebné povedať predtým, než začneme rozprávať omodernosti či nemodernosti nášho jubilanta, ojeho civilizačných pocitoch areflexiách nažitého avíziách súčasného ibudúceho sveta, či orýmoch alebo nerýmoch jeho básní, overšových štruktúrach alebo nuansách či možnostiach prekladateľských tranzícií jeho básnického umenia. Súlad medzi bytím aobsažnosťou, ktorým nás oblažuje každá Rúfusova báseň, korení práve vtejto hrudnatosti. Ona je tým uchom ihly, cez ktoré musí básnik prejsť, nech by mieril kakýmkoľvek výškam. Kto totiž nepochopil túto priam axiomatickú samozrejmosť Rúfusovho básnenia, aneprijíma ju ako takú, sotva sa môže prepracovať khlbinnejším ajemnejším tkanivám jeho estetiky či poetiky.
Želám nášmu semináru úspech atoľko obsažnosti, koľko jej je vRúfusových básňach, rozprávkach aesejach.“
Seminára sa zúčastnili aj zahraniční prekladatelia Rúfusovej poézie: Dr. Maurus Young zTaiwanu, žijúci vo Francúzsku, ktorý preložil Rúfusove básne do čínštiny, Dr. Yu Hsi (Taiwan), Prof. Dr. habil. Manfred Jähnichen (SRN), John Minahane (Írsko), Jana Štroblová, dr. h. c. (Česká republika), Dr. Alejandro Hermida de Blas (Španielsko), PhDr. Árpád Tözser, PhD. (Maďarsko) a Naďa Hammarbergerová (Švédsko). Na seminári odzneli referáty, hodnotiace avysvetľujúce postavenie básnika Milana Rúfusa od jeho vstupu do literatúry po dnešok. Zahraniční prekladatelia zdôraznili percepciu avýznam Rúfusovej poézie veurópskom asvetovom kultúrnom aliterárnom priestore. Témy referátov boli nasledovné:
Zvukové záznamy zo seminára
Seminár moderoval Peter Čačko. Audio nahrávku celého seminára si budú návštevníci internetovej stránky www.litcentrum.sk vypočuť voddieli Multimédiá.
Záujem médií ako iširšej verejnosti oseminár je znakom neutíchajúceho záujmu opoéziu Milana Rúfusa, ktorý sa stal morálnou celebritou národnej literatúry akultúry.
