ղľáԾ
Vsrdci Stockholmu, vtanečnom múzeuDansmuséet (na Ulici Gustava Adolfsa), sa dňa 1. júla 2008 uskutočnil slávnostný recitál venovaný poézii Milana Rúfusa pri príležitosti jeho 80. narodenín, ktoré oslávi vdecembri tohto roka.
Nad podujatím Milan Rúfus – And what is a poem? (Milan Rúfus – Ačo je báseň?) prevzal záštitu podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Organizátormi podujatia boli Literárne informačné centrum v Bratislave, Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa vo Švédsku aVeľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švédsku so sídlom v Stockholme. Podujatia sa zúčastnil aj popredný švédsky básnik apriateľ Milana Rúfusa Tomas Tranströmer smanželkou. Veľvyslanectvo SR reprezentoval chargé d´affaires Slovenskej republiky vo ŠvédskuĽubomír Čaňo. Pozvanie na podujatie prijali popredné osobnosti kultúrneho života vStockholme ačlenovia krajanských spolkov.
Za Literárne informačné centrum vystúpila poetka Dana Podracká, ktorá predstavila poéziu Milana Rúfusa aslávnostný večer otvorila. Vo svojom príhovore zdôraznila, že Literárne informačné centrum vBratislave od svojho vzniku patrilo medzi podporovateľov šírenia Rúfusovej poézie vzahraničí apridalo sa aj knávrhom podporujúcim Rúfusovu nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.
Marian Plavec
Verše básnika recitovali členovia Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa apoprední herci švédskych divadiel Maria Hjalmarson, Hans Wigren, ako aj slovenskí obdivovatelia ašíritelia Rúfusovej poézie vo Švédsku Milan Chromek, Anna-Katarina Schatzl aNaďa Hammarberg. Na gajdách, fujare adrumbli hral Marian Plavec.
Počas slávnostného večera zneli tri jazyky: slovenčina, švédčina aangličtina. Autormi prekladov Rúfusovej poézie do angličtiny boli Ewald Osers aViera aJames Sutherland-Smithovci, autorkou prekladov do švédčiny bola Naďa Hammarberg.
Otázka šírenia slovenskej literatúry vzahraničí je kardinálnou otázkou nielen vzmysle jej medzinárodných kontextov, ale aj v hľadaní odpovedí na otázku, aké posolstvá prijíma cudzia kultúra ako vlastné adokáže ich implantovať dovnútra vlastnej kultúry. Podobné podujatia, akým bol aj slávnostný recitál Rúfusovej poézie, ukazujú na to, že najprenikavejšie sú prosté posolstvá, zrkadliace myšlienku, spojenú sobrazom prenosnej ľudskej skúsenosti.
|
|
 Účinkujúci s Tomasom Tranströmerom uprostred, prvý sprava chargé d´affairs Slovenskej republiky vo Švédsku Ľubomír Čaňo |
 s manželkou a Naďa Hammarberg |
Švédske publikum najviac oslovili tieto Rúfusove básne: Ako sa pije zo studničky, Stretnutie na Ringstrasse, ú, Hovor zprapočiatku, Dialóg na každý deň, Ačo je báseň, Chlapec maľuje ú, Rodinovi milenci aOktóber.
Vdlhej diskusii po skončení slávnostného večera rezonovali otázky vznikajúcej multikultúry ako nástroja prenosu kultúrnych informácií, prispievajúcich kvzájomnému obohacovaniu vrovine duševno-duchovnej, ale aj v národno-kultúrnej oblasti. Vpodobných aktivitách je nevyhnutné pokračovať anaďalej ich prehlbovať, aby sa ponorné prúdy literatúr navzájom premiešavali ako slaná voda so sladkou medzi ostrovmi, na ktorých je postavený Stockholm.
Osobný dar – báseň Milana Rúfusa Tomasovi Tranströmerovi
uverejňujeme vplnom znení:
Viem – dva adva nie sú vždy štyri.
Jeden ajeden nie vždy dva.
Videl som ho hrať na klavíri.
Hral na ňom iba ľavou rukou,
tú druhú mal len do počtu
aosudu sa nevmestila
do záhadného rozpočtu.
Bola to hudba aešte viac než hudba
anecúvnutie pred osudom.
Toto bol kúpeľ vživej vode,
znovuzrodenie pod jej prúdom.
Neskôr som čítal jeho básne.
Boli mocné akrásne...
Bolo to presne to isté.
Pochopil som to, aké šťastné
je porozumieť kolíske.
On ju chápal.
Aona jeho
osobnú ságu dcérku povestí.
Aja som chválil Neznámeho,
za to, že mi ho poslal do cesty.
Bola vtom svätá ľudská sila,
čo neustúpiac jeho priekom,
človečí osud prinútila,
že zložil klobúk pred človekom.
