ղľáԾ
 Kafkov pomník v Tatranských Matliaroch |
 Autori pri pomníku F. Kafku: A. Baláž, I Čičmanec s manželkou, B. Kontová a M. Richter |
 Na besede v Poprade: M. Richter, A. Lustig, M. Mališová a K. Rybová |
 Katarína Rybová číta, A. Baláž a I. Čičmanec ako poslucháči |
 Kafkovská výzdobama Gymnáziu D. Tatarku v Poprade |
 Inscenovaný úryvok z hry M. RcihteraZ Kafkovho pekloraja (v podaní študentov v Poprade) |
Druhý ročník Kafkových Matliarov, medzinárodného literárneho festivalu, ktorého vznik inicioval básnik aprekladateľ Milan Richter aKlub nezávislých spisovateľov aorganizačne sa na ňom tento rok podieľalo aj Literárne informačné centrum, potvrdil zámer jeho zakladateľov upozorniť domácu izahraničnú kultúrnu verejnosť na pobyt (vôbec najdlhší liečebný pobyt vpľúcnom sanatóriu) tohto veľkého svetového spisovateľa vTatranských Matliaroch vroku 1921.
Bol to práve medzinárodný rozmer festivalu, ktorý bol pre tento druhý ročník Kafkových Matliarov charakteristický aznamenal aj ich najväčší prínos. Zodborného hľadiska prínos spočíval vprítomnosti avystúpeniach dánskej literárnej vedkyne Dr. Birte Kontovej. Dlhodobo sa zaoberá dielom M. Prousta aW. Wolfovej aďalším ťažiskom jej literárnovedného záujmu je aj F. Kafka. VDánsku vydala knihu Identita viny uFranza Kafku ahlavné tézy tohto diela (v preklade M. Richtera) predniesla na tematickom popoludní vDolnom Smokovci apotom pred študentmi Gymnázia P. O. Hviezdoslava vKežmarku aštudentmi bilingválneho slovensko-nemeckého Gymnázia Dominika Tatarku vPoprade. Aspoň krátky citát zjej téz: „UKafku je vina čosi podstatné. Postavám jeho próz sa zvyčajne prihodí, že ich odsúdia, hoci nevedia, čím sa previnili. Vlastne by sa to mohlo prihodiť hocikomu, hovorí Kafka. Aukázalo sa, že mal pravdu. Jeho sestry zomreli vkoncentračných táboroch. UKafku môžeme nájsť takpovediac spoločné prežívanie židovského exilu. VProcese ubodajú Jozefa K. na smrť. Ako psa, povedal, bolo to, akoby ho mala tá hanba prežiť. Kafka obrazne namáča svoje pero do krvi zákonnosti, ktorá riadi moderný ľudský život, obnažuje pred naším zrakom svoju túžbu po obrode ľudských aduchovných hodnôt, aké vjeho dobe nemohli byť sprostredkované žiadnym iným spôsobom než písaním.“
Pohľad na prijatie Kafkovho diela na Slovensku vprvej polovici 60. rokov 20. storočia ajeho vplyv na modernú nórsku literatúru predstavil ďalší zahraničný účastník festivalu Ivan Čičmanec, ktorý od roku 1969 trvale žije vNórsku, je známym prekladateľom slovenskej medzivojnovej poézie aglosátorom nórskeho kultúrneho života. Hovoril oKafkovom „predchodcovi“ vnórskej literatúre Hamsunovi – hrdina jeho románu Hlad vykazuje silnú príbuznosť sKafkovými postavami, priblížil aj kafkovské inšpirácie vsúčasnej nórskej próze auviedol príklady, keď sa Kafka stretáva aj so sústredeným záujmom odborníkov voblasti psychológie. Snajväčším záujmom prijali stredoškoláci vPoprade apotom aj účastníci besedy vknižnici G. F. Belopotockého vLiptovskom Mikuláši prednášku – skôr voľný prúd asociácii apríbehov – Arnošta Lustiga, českého spisovateľa aod roku 1969 profesora na Americkej univerzite vo Washingtone na tému vplyvu Kafkovho diela vAmerike. Uviedol, že vUSA už tretia generácia číta Kafku, jeho dielo vychádza vmasových nákladoch, lebo hoci je Amerika bohatá krajina, existuje vnej fenomén „strachu zhojnosti“, celé generácie sú ním zasiahnuté, je to často nepochopiteľný anemotivovaný strach, ajeho odraz nachádzajú práve vKafkovom diele. Často otom hovorí so svojimi študentmi, ktorí vnímajú, akí sú bohatí Američania často bezradní vo vzťahu khodnotám, majú strach zbudúcnosti, celkom nechápu, čo sa snimi deje, amajú obavy zbudúcnosti. Práve mnohé podobné pocity ovládajú aj Kafkových hrdinov vrománoch Proces, Zámok ajeho slávnych poviedkach. Lustig svoje vystúpenia dokladal židovskými anekdotami, krátkymi spomienkami na vlastnú tragickú skúsenosť znemeckých táborov smrti (včlenenú do jeho slávnych diel ako Diamanty noci, Transport zraja, Modlitba pre Katarínu Horowitzovú aďalšie) azaujal iuchvátil študentov vPoprade ipublikum vLiptovskom Mikuláši. Treba uviesť, že do medzinárodného rozmeru festivalu prispela svojím pohľadom na komplikované vzťahy vrodine F. Kafku riaditeľka Centra F. Kafku vPrahe M. Mališová, ktorá hovorila aj očinnosti centra iSpoločnosti F. Kafku – A. Lustig je jej čestným predsedom avlani získal ako medzinárodne uznávaný spisovateľ aj prestížnu Cenu Franza Kafku.
Slovenskými účastníkmi festivalu bol Milan Richter, ktorý okrem početných organizačných povinnosti čítal svoje básne apripravil študentom vPoprade aj mediálnu prezentáciu Kafka aženy (študenti sa zasa predstavili inscenovaným úryvkom zjeho hry ZKafkovho pekloraja), ďalej mladučká Katarína Rybová, autorka útlej, ale literárne hodnotnej knižky aforizmov Svitá, aešte nebola tma. Hoci ich písala ako 18-ročná gymnazistka T. Janovic ocenil ich „jemný voňavý humor“. Pochopiteľne, Katka pri ich čítaní vzbudila veľký záujem iuznanie generačných vrstovníkov. Tretím slovenským účastníkom bol autor tohto článku. Čítal som časti zknihy Hriešna Vydrica, vktorých som upozornil na Kunderov pohľad na Kafku vjeho eseji Kastrujúci tieň svätého Garta; vpríspevku Kafka mojej generácie som okrem iného uviedol, že mňa osobne bytostne oslovil román Proces, pretože „mi veľmi pripomínal socialistickú spravodlivosť, monštruózne politické procesy stalinskej éry, ktorých zvrátenosť som zažil ako dieťa. Čítal som vtedy Kafku ako politického autora, podobne ako som vtedy takto čítal Orwella či Solženicynovo Súostrovie Gulag, ktoré popri nacistických táboroch smrti najlepšie vrealite zaznamenáva to, čo Kafka stvoril vo svojom snovom symbolickom svete“.
Kafkove Matliare 2008 mali aj výrazný spoločenský rozmer. Ich účastníkov prijali primátori tatranských miest Vysoké Tatry aKežmarok, na pietnej spomienke pri Kafkovom pamätníku vTatranských Matliaroch sa zúčastnili predstavitelia verejného akultúrneho života vo Vysokých Tatrách. Účastníci festivalu poskytli početné rozhovory regionálnym médiám, košickej redakcii STV, káblovým mestským televíziám vo Vysokých Tatrách, Kežmarku aLiptovskom Mikuláši. Závideniahodne boli na stretnutia pripravení aj gymnazisti, atak sa vytvoril priestor na obojstranne obohacujúci pohľad na F. Kafku ajeho literárne dielo. Kafkove Matliare by sa po svojom druhom ročníku mohli vbudúcnosti stať významným literárnym podujatím so stále rastúcim zahraničným záujmom. Aj priestorom pre poznanie slovenskej literatúry ajej autorov.
Anton Baláž
Foto: Marián Semaník
