Profilová edícia Pramene kdejinám Slovenska aSlovákov má už deväť zväzkov (z celkového počtu štrnásť). Snovým rokom 2007 máme vrade zväzok soznačením VII – téma Turci vUhorsku je rozčlenená na dve časti. Táto najnovšia – Turci vUhorsku (druhá časť) je vymedzená ako Život vUhorskom kráľovstve počas tureckých vojen aprotihabsburských povstaní od snemu vroku 1608 do satmárskeho mieru.

Vedeckým redaktorom najnovšieho zväzku je profesor PhDr. Peter Kónya, PhD. Výber, preklad akomentáre je dielom kolektívu autorov Mgr. Ján Adam, PhD., Mgr. Anna Fundárková, PhD., PhDr. Miroslav Kamenický, CSc., Mgr. Annamária Kónyová, profesor PhDr. Peter Kónya, PhD., PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. Recenzentom je profesor PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Editorom celého edičného radu je PhDr. Pavel Dvořák.

Publikácia prináša pramenné materiály zoradené chronologicky a tematicky vnasledovných kapitolách:

Vsusedstve Osmanskej ríše, Vohni protihabsburského odboja (Povstanie Gabriela Betlena aJuraja I. Rákociho, Sprisahanie magnátov, kurucká vojna apovstanie Imricha Tököliho, Povstanie Františka II. Rákociho), Snemy, zákony anezákonnosti, Hospodársky život (Poľnohospodárstvo, Remeslo, Obchod, Baníctvo ahutníctvo), Konflikt náboženstiev, nová vzdelanosť akultúra (V znamení rekatolizácie, Nové cirkvi, Silnejúca katolícka cirkev, Na okraji spoločnosti, Prvá univerzita, vysoké, mestské avidiecke školy, Renesancia ustupuje baroku), Spoločnosť vo svojej každodennosti (Obyvatelia vo svojej jazykovej anáboženskej rôznosti, Aristokracia, Zemianstvo, Mešťania, Poddaní vmestečkách adedinách, Krutá spravodlivosť, Choroby, živelné pohromy aochrana pred nimi) aPrílohy.

Druhý zväzok siedmej časti Prameňov – Turci vUhorsku podáva obraz 17. storočia. Odohrali sa vňom kľúčové udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili osudy krajiny vnasledujúcich storočiach apredznamenali jej smerovanie imiesto vEurópe (došlo kvýznamným zmenám vprotitureckom zápase od obranných bojov po úspešné odrazenie osmanských výprav kdefinitívnemu zavrhnutiu tureckej moci). Vo vnútropolitickom vývine bola táto epocha protihabsburským odbojom. Vhospodárskom aspoločenskom živote sa ujali nové prvky či funkcie vtradičných stavoch. Vduchovnom vývine bola krajina poznačená zavŕšením reformácie anástupom rekatolizácie;snástupom rekatolizácie budovala sieť katolíckych škôl (dvoch jezuitských gymnázií advoch univerzít), rozvíjalo sa však aj evanjelické areformované školstvo. Vumeleckom živote doznievala renesancia anastupoval barok, stavali sa nové katolícke chrámy, školy arezidencie aristokracie. So šírením vzdelanosti sa rozvíjala duchovná isvetská renesančná aneskôr baroková literatúra (v latinčine, vnárodných jazykoch – vslovenčine, češtine, maďarčine, nemčine). Narastala tak ipísomná agenda rôzneho druhu apôvodu, zachoval sa veľký počet písomných svedectiev. Ich pôvodcami bol panovník ajeho úrady, inštitúcie krajinskej, stoličnej, mestskej či inej správy, cirkev, panstvá, vojenskí velitelia isúkromné osoby.

Zbohatého materiálu mohli historici na publikovanie vybrať iba ich časť (materiály týkajúce sa vývinu krajiny podľa najvýznamnejších udalostí, či jednotlivých oblastí života jej obyvateľov). Možno tu postrehnúť nielen veľké dejinné udalosti, ale aj život ľudí z rôznych vrstiev vich každodennosti (nájdeme tu aristokratické inventárne súpisy zkaštieľa, Denník Ladislava Rákociho, jedálne lístky Stanislava Turza, ale napríklad itestamenty manželstva z rozumu, pohrebné obrady veľkokniežaťa, svedectvo starostlivosti odeti zpera Alžbety Coborovej, povinnosti poddaných isvedectvo súkromného života v podobedôvodov na (vtedy ešte raritný) rozvod manželstva mešťanov...

(suba)