ղľáԾ
50 rokov NIN-ovej ceny za najlepší román
Vznamení grotesky ačierneho humoru
Na pamäť svätého Savu apri príležitosti 50. výročia udeľovania ceny časopisu NIN (Nedeljne informativne novine) za najlepší román pripravili vBelehrade koncom januára Svätosavský knižný veľtrh. Vporovnaní s tradičným knižným veľtrhom, ktorý sa tam každoročne koná koncom októbra, bol pomerne malý, zúčastnilo sa na ňom „iba“ 70 vystavovateľov. Počas veľtrhu vyhlásili najlepší román roku 2003 podľa časopisu NIN Spisovateľ zďaleka (Pisac izdaleka) autora Vladana Matijevića.
Každoročne udeľovať cenu za najlepší román, ktorý vznikol na území vtedajšej Juhoslávie, navrhol kritik Borislav Mihajlović Mihiz začiatkom 50. rokov. Inšpiroval sa francúzskou Goncourtovou cenou a presvedčil redaktora NIN-u Dragoslava Ziru Adamovića. Cena NIN-u zohrala vsrbskej (počas mnohých rokov aj vchorvátskej) literatúre od svojho vzniku roku 1953 významnú rolu. Jej prvým laureátom sa stal Dobrica Ćosić za román Korene (Koreni). Porota vtedy hodnotila 17 románov. Vposledných rokoch na značne menšom priestore – na území Srbska aČiernej Hory – vychádza ročne vyše sto románov (roku 2001 to bolo 114, orok neskôr 146 až nakoniec 155 románov roku 2003).
Vlaňajšiu produkciu označila porota NIN-u za priemerne kvalitnú, sprevahou komerčných titulov (ľúbostné romány, detektívky, romány-fejtóny). Člen poroty Ivan Negrišorac prirovnal obrovskú románovú produkciu kbujne sa rozrastajúcim nelegálnym stavbám na okraji miest. Do užšieho výberu o jubilejnú NIN-ovu cenu sa okrem Matijevića dostali Dragan Velikić: Spis Tomaševski (Dosije Tomaševski), Goran Milašinović: Camera obscura, Ana Vučković: Epocha skonala č (Epoha lipsa juče), Branko Brdjanin: Mihail, Gordana Ćirjanić: Dom vPuerte (Kuća uPuertu) aRadovan Beli Marković: Deväť bielych oblakov (Devet belih oblaka).
Odmenený román je výrazne postmoderný, plný grotesky, čierneho humoru, priamych anepriamych digresií.Paroduje literárne postupy anajdôležitejšie konvencie románu, ato nielen klasického, ale aj postmoderného. Autor dokonca aj názov vlastného románu Pisac izdaleka zámerne napísal tak, aby vyvolal pochybnosti. Prísni lingvisti už poznamenali, že vpodobe izdaleka ide ospisovateľa, ktorý sa spisovateľom zdá byť, len keď sa naň pozeráme zdiaľky. Keby to bol spisovateľ, ktorý žije niekde ďaleko, muselo by to byť iz daleka. Matijević však osvojom hrdinovi, spisovateľovi Džonimu Glintićovi, píše ako oniekom zdiaľky. Jeho literárny hrdina píše román a chce zaň získať literárnu cenu, ktorú vypísal istý cukrovar. Atak paradoxne román orománe písanom scieľom získať cenu, napokon dostal cenu. Nie však cenu cukrovaru, ale cenu časopisu NIN, ku ktorej patrí aj 350 tisíc dinárov (cca 200 tis. Sk).
Vladan Matijević sa narodil 16. novembra 1962 vČačku. Publikovať začal roku 1995. Vydal dve zbierky básní, zbierku poviedok Značne mŕtvi (Prilično mrtvi), za ktorú dostal Andrićovu cenu – najprestížnejšie srbské ocenenie za knihu poviedok, atri romány Mimo kontroly (Van kontrole), R. C. Nevyhnutne (Neminovno) a Spisovateľ zďaleka.
Kniha je vSrbsku skutočným fenoménom. Značne na to vplýva literárna kritika, ktorá vždy mala dostatočný priestor vmédiách. Keď srbskí kritici vyberali 50 najlepších srbských románov, nielenže ich sledovala tlač, ale všetky ich sedenia (a bolo ich vyše 10) prenášala televízia vpriamom prenose. Súbor najlepších románov (kupoval sa na splátky) potom vyšiel vniekoľkých vydaniach akaždé vydanie bolo rýchlo vypredané.
K popularizovaniu kníh vSrbsku výrazne prispieva aj knižný veľtrh vBelehrade. Pred dvadsiatimi rokmi to bol po Frankfurte aMoskve najväčší knižný veľtrh vEurópe. Potom sa Juhoslávia rozpadla, na Srbsko bolo uvalené embargo apočet zahraničných vystavovateľov sa znížil takmer na nulu. Vtých rokoch vystavovala vBelehrade medzi štyrmi vystavovateľmi zo zahraničia tlačiareň Neografia zo Slovenska. Pokles zahraničných vystavovateľov však takmer vôbec nevplýval na počet návštevníkov tohto veľtrhu. Každoročne som tam chodil apotreboval som poldruha hodiny, aby som prekľučkoval pomedzi davy návštevníkov.
Miroslav Demák
