ղľáԾ
Organizátori 12. ročníka medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy vPrahe poskytli centrálne výstavné priestory Lotyšsku. Návštevníci Priemyselného paláca vHolešoviciach sa tak mohli od 4. do 7. mája bližšie zoznámiť sautormi aknihami tejto pobaltskej krajiny aspolu slotyštinou sa započúvať aj do iných severských jazykov. Sčestným hosťom 12. Světu knihy Lotyšskom úzko súvisela aj hlavná téma veľtrhu: Literatúry severských krajín.
Text pod foto
Dušan Dušek vLiterárnej kaviarni na Světe knihy
Knihy na dosah
Organizátori 12. ročníka medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy vPrahe poskytli centrálne výstavné priestory Lotyšsku. Návštevníci Priemyselného paláca vHolešoviciach sa tak mohli od 4. do 7. mája bližšie zoznámiť sautormi aknihami tejto pobaltskej krajiny aspolu slotyštinou sa započúvať aj do iných severských jazykov. Sčestným hosťom 12. Světu knihy Lotyšskom úzko súvisela aj hlavná téma veľtrhu: Literatúry severských krajín.
Niekoľko slovenských vydavateľov vPrahe už tradične vystavovalo svoju produkciu individuálne, ale väčšina využila možnosť zúčastniť sa na veľtrhu prostredníctvom spoločnej národnej expozície, ktorú pripravilo Literárne informačné centrum. Vstánku Slovenskej republiky sa stretlo štyridsaťpäť vydavateľstiev s produkciou vyše 600 kníh. Aj vobdobí internetovej komunikácie stále platí, že najlepšou propagáciou knihy je poskytnúť ju čitateľovi do ruky, aby si vnej mohol zalistovať, aby sa sňou ,,osobne“ zoznámil, atak vňom vzbudiť záujem o čítanie. Vtomto zmysle knižné veľtrhy stále plnia kultúrno-propagačné ciele, ikeď vmnohých prípadoch ustupujú do úzadia na úkor komerčného zamerania alebo istého regionálno-politického akcentu veľtrhu. Pražský Svět knihy si ako prvoradé poslanie uchováva poskytnúť návštevníkom bezprostredné stretnutie sknihou. Vďaka krásnym secesným priestorom môže milovníkom kníh ponúknuť aj primeranú atmosféru, akú chladné moderné výstavné haly iných, hoci honosnejších veľtrhov nemajú.
Samozrejme, okrem kníh reprezentovali vPrahe našu knižnú kultúru aj autori vsprievodných programoch, ktoré takisto pripravilo Literárne informačné centrum, niektoré vspolupráci so Slovenským inštitútom vPrahe a Slovensko-českým klubom.
V Literárnej kaviarni na výstavisku vprograme Čo nové vBratislave vo štvrtok (4. mája)
sa stretol so svojimi priaznivcami Dušan Dušek. Moderátor programu Anton Baláž ho vyzval, aby porozprával o svojom vzťahu krodnému Záhoriu. Na dôvažok toho, ako ho inšpiruje špecifická mentalita jeho obyvateľov, ich svojský humor ajazyk, vktorom splývajú prvky slovenčiny, češtiny arakúskej nemčiny, aako pretavil zážitky svojich známych do literárnych postavičiek, Dušan Dušek prečítal ukážky zo svojej zbierky poviedok áٴǰ. Hoci historik Martin Kučera sa na tomto programe zúčastnil ako prekladateľ Proglasu do češtiny (vydal Slovensko-český klub vPrahe spodporou LIC 2006), nezaprel vsebe historika apodrobne objasnil kultúrno-historický význam tohto diela tak pre Slovákov, ako aj pre Čechov. Anton Baláž ešte predstavil publikácie Rozdíly sbližují. Čeští spisovtelé oSlovensku (Slovenský literárny klub 2005) literárneho vedca Emila Charousa, ktorý skromne sedel vhľadisku. Večer vSlovenskom inštitúte jeho riaditeľ Igor Otčenáš besedoval sDušanom Dušekom nieleno jeho knižkách, ale aj o filmovej tvorbe.
Vpiatkovom programe Rytieri textových polí vo Veľkej sále na výstavisku predstavil básnik avydavateľ Peter Šulej pripravovanú antológiu slovenskej poézie zobdobia postmodernizmu, ktorá vyjde vo vydavateľstve Marka Turňu v Zlíne spodporouKomisie pod názvom Rytíři textových polí. Výber ztvorby 18 slovenských autorov preložil český spisovateľ Miroslav Zelinský. Pražskému publiku .predniesli básne zantológie vorigináli sami autori – Ivan Štrpka, Peter Šulej,Martin Solotruk avzhudobnenej podobe zaspievala básne Petra Šuleja Petra Fornayová, ktorá sa sama sprevádzala na klávesoch. Včeskom preklade zverili ich prednes hercovi Petrovi Butkovi. Prekladateľ Miroslav Zelinský aj vydavateľ Marek Turňa ubezpečili publikum, že slovenská literatúra nie je len ich srdcovou záležitosťou, ale je veľmi inšpiratívna pre celú súčasnú českú literárnu tvorbu.
Návštevníci Literárnej kaviarne sa v sobotu popoludní mohli presvedčiť, že Bratislava sa zabáva. Takýto názov malo autorské popoludnie Michala Hvoreckého, ktorý pražské publikum zabával českým prekladom svojej zbierky poviedok Silný pocit čistoty (Zlín, Marek Turňa 2005) anajnovším románom ʱš (Vyd. PT A. Marenčina 2005). Skôr než sa návštevníci započúvali do ukážok obidvoch diel vpodaní samého autora, literárny kritik Alexander Halvoník veľmi presne charakterizoval ,,fenomén Hvorecký“ vkontexte slovenskej literatúry posledných desaťročí.
Počas knižného veľtrhu predstavil vSlovenskom inštitúte svoju knihu spomienok ú岹Ծ Albert Marenčin (6. mája). VNárodnej knižnici vPrahe otvorili (5. mája) za prítomnosti ministrov kultúry R. Chmela aM. Jandáka Slovenskú knižnicu ako časť projektu, ktorý iniciovala česká kultúrna atašé vBratislave, spisovateľka Lenka Procházková (v Univerzitnej knižnice vBratislave otvorili pred mesiacom Českú knižnicu). Niekoľko desiatok kníh zo slovenského stánku putovalo po skončení veľtrhu do Národnej knižnice Praha ako dar pre Slovenskú knižnicu.
Pokračujúce slovensko-české literárne vzťahy
Dôkazom pokračujúcich slovensko-českých literárnych vzťahov bolo na tohtoročnom Světe knihy udelenie prestížnej Ceny Miroslava Ivanova za dielo literatúry faktu aj slovenskému autorovi Viliamovi Apfelovi za „trvalý prínos pre rozvoj slovenskej ačeskej literatúry faktu“. Slovenské dejiny aosobnosť A. Dubčeka sú zasa ťažiskom diela českého autora literatúry faktu, vojenského historika Antonína Benčíka, ktorý tento rok získal Hlavnú cenu Miroslava Ivanova.
Aj ocenu Akadémie SFFH (akadémie vedeckej fantastiky, fantasy ahororu), ktorú každoročne odovzdávajú vrámci programu medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy, sa podelili českí aslovenskí autori píšuci diela tohto žánra. Vyhlasuje ju česko-slovenský Fandom, organizácia združujúca českých i slovenských umelcov, žurnalistov, teoretikov avydavateľov, zaoberajúcich sa fantastikou. Cenu Akadémie SFFH za rok 2005 udelili všestnástich kategóriách. Pre slovenskú literatúru je zaujímavé víťazstvo Juraja Červenáka vkategórii najlepšia česká aslovenská kniha roka. Juraj Červenák ocenenie získal za druhý atretí zväzok trilógie ČԴǰňží. Trilógia patrí do žánru fantasy ajej dej sa odohráva vôsmom storočí nášho letopočtu na území Čiech aSlovenska. Červenák je majstrom akčných scén adynamicky podaného príbehu, jeho posledné knižky sú však presvedčivejšie aj vďaka prepracovanejšiemu historickému pozadiu. Tento 32-ročný rodák z Banskej Štiavnice, kde donedávna žil, momentálne pôsobí ako profesionálny spisovateľ vKošiciach. Svýnimkou poviedok afilmových recenzií pre časopis Fantázia publikoval dosiaľ len vČechách avčeštine. Pod pseudonymami Thorleif Larssen aGeorge Callahan vydal niekoľko románov rozvíjajúcich dobrodružstvá barbara Conana, vposledných rokoch si získal uznanie predovšetkým sériou o černokňažníkovi Roganovi písanou užpod vlastným menom.
Zostáva len dúfať, že sa konečne dočkáme jeho textov aj vslovenčine.
(báb, ab, mf)
