ղľáԾ
Jozef Leikert: Dotyky duše
Jozef Leikert (1955) vydal básnické zbierky Potichu (1955), ٰԳܳé zvony (1997), Pokosená hlina (1999), Šepot krokov (2000), ʴdzԳܳٱľԴDzť (2005) a výber Nahá tvár (2001). Z literatúry faktu mu vyšlo Ráno prišla noc (1989), A deň sa vrátil (1994), Testament svedomia (1996), Čierny piatok sedemnásteho novembra (2000), Sny v okovách (2003), Návraty odchodov (1997), Osud tak chcel (1999, 2003) a Zákulisie slov (2000). Posledné tri napísal s Máriou Mackovou. Knižné výbery z jeho poézie vyšli v Bulharsku, Českej republike , Rusku , na Ukrajine, v Poľsku, v Macedónsku a Srbsku. ʴdzԳܳٱľԴDzť knižne vyšla v Maďarsku a na Ukrajine. V Českej republike vyšli knihy A den se vrátil (1993), Testament svědomí (2001), Černý pátek sedemnáctého listopadu (2001), Osud tak chtěl (2000) a Sny v okovech (2002). Získal viacero literárnych cien doma aj v zahraničí.
Ponížený smrťoua zahanbený životom.
Vrátil som kameňom
DZá
a stromom
ľúbostné listy.
Objal ma
nedotknuteľný čas.
* * *
Smrť prichádza
pootvorenou bránou,
ktorú sme zabudli
privrieť ako ústa
na sporáku.
Pozerá sa na nás
z kríža na kostole.
ʰá,
a predsa naša.
V diaľke sa pretočili
osmičky galaxie.
* * *
ٴDZáԴǰ
vytriasame posledné omrvinky.
Solíme nimi zem,
aby nanovo prehovorila.
Oslepli sme na jedno ucho,
lásku nám vyďobali
noční dravci.
Múdrejší sme
o najčistejšiu pravdu.
* * *
dzší
je ľútosť,
ktorá drží nebeskú klenbu.
Iba svetlo
sa poklonilo zemi.
Stromy sa prezliekli
do sviatočných šiat.
Vrúcne sa modlia.
Prostejšie zmŕtvychvstanie
Աdzá.
* * *
Pribitý z druhej strany
íž.
ܲٱý,
ale nezatratený.
Isto sa čoskoro rozjasní.
Po kvapkách
spokornievam.
Zo zbierky Dotyky duše, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Luna.
