Marec saneodmysliteľne spája sknihami apre mnohých čitateľov kdobrej knihe patrí ajdobrá káva. Tú si môžeme vychutnať vpohodlí domova, ale aj vpríjemnej atmosfére nejakej útulnej kaviarničky. Akaviarne zasa môžu často poskytnúť námet pre ďalšie literárne príbehy, ako je tonapríklad vknihe Margity Kánikovej Opiatej uThalmeinera (Tripsoft 2012). Tá jezostavená zpätnástich poviedok, ktoré cezosudy jednotlivých postáv podávajú svedectvo aj oneľahkej dobe minulej – oobdobí päťdesiatych ineskorších rokov 20.storočia. Texty prinášajú príbehy obyčajných ľudí, približujú ich všedné inevšedné dni, spoločenskú situáciu ajmeniacu sadobu. Mnohé znich sú situované doprostredia kaviarne, založenej v30.rokoch 20.storočia, ktorá jeTrnavčanom idnes známa podmenom jejmajiteľa Thalmeinera. Notitulná poviedka nechce prioritne pripomenúť históriu kaviarne čito, ktoré známe osobnosti trnavského kultúrneho života hostila, aleopisuje jedno dôležité rozhodnutie, ktoré natomto mieste padlo – odhodlanie dvoch mladých ľudí emigrovať zneslobody. Poviedka Žena zparku zasa predstaví ženu, ktorej zatkli manžela. Ten po príchode Červenej armády neušiel doexilu, pretože neurobil nič zlé, nová moc však mala opačný názor. Vneľahkom čase sa žene otočí chrbtom ajjej vlastná sestra… Trpké príbehy striedajú ajúsmevnejšie, napríklad poviedka Verte alebo neverte ostarej dedinčanke zokolia Trnavy, Johane, ktorú trikrát vyhlásili za mŕtvu, nodvakrát ožila, či Slovenská slepačia polievka na austrálsky spôsob, azda inšpirovaná príhodou autorkinho syna Iva, ktorý sisvoj život vybudoval práve vtejto krajine.

Zatiaľ čo vknihe Margity Kánikovej slúži kaviareň uThalmeinera akoprostredie fiktívnych príbehov hlavných hrdinov, titul Legenda narohu (Perfekt 2012) približuje reálnu históriu jednej znajznámejších bratislavských kaviarní – Štefánky narohu Palisád aŠtefánikovej ulice. Pozoruhodná publikácia plná dobových isúčasných fotografií si všíma osudy budovy, vktorej kaviareň sídli, ale aj ľudí spojených stouto prešporskou legendou – odpohnutého života manželky následníka rakúskeho trónu, princeznej Štefánie, ktorej meno nesie, cez príbeh majiteľov, rodiny Hackenbergerovcov, až ponajznámejších návštevníkov aštamgastov – lekárov, právnikov, spisovateľov, básnikov… Kniha však nie jelen prostým prerozprávaním historických faktov. Každá jejstrana doslova dýcha atmosférou „zlatých kaviarenských čias“, 30.a40.rokov minulého storočia, keď saposedenie vŠtefánke stávalo každodenným sviatočným rituálom. Veď natomto mieste vznikali mnohé literárne diela, prijímali sa dôležité rozhodnutia, stretávala saumelecká bohéma. Jednotlivé kapitolky taktvoria ajsondy dodobového spoločenského života, vktorom mali chvíle strávené vkaviarni svoje neopakovateľné čaro.

Pre tých, ktorí sinevedia predstaviť oddych pri káve beztabakového dymu, je určená publikácia Vodná fajka. Sprievodca svetom vodných fajok (Ikar 2012). Jejautori Timotej Jančár aMiroslav Sedláček stručne načrtávajú históriu vodných fajok, ichfungovanie atypy, druhy tabakov, alepredovšetkým kultúru fajčenia. Dôležitejšia než samotné fajčenie jetotiž atmosféra: narozdiel odcigariet, určených pre „nervóznych ľudí“, jefajčenie vodnej fajky spoločenskou aktivitou, umožňujúcou vpokoji rozmýšľať alebo stráviť príjemné chvíle spriateľmi.