ղľáԾ
Kakademickým lektúram patria ajodborné publikácie profesorov slovenskej literatúry, vktorých ponúkajú svoj pohľad na čítanie aanalýzu (nielen) súčasnej tvorby.
Oaktuálnych knižných tituloch Viery Žemberovej napísal náš recenzent Peter Mráz.
Viera Žemberová vknihe Žáner vpohybe – pohyby žánru (Filozofická fakulta PU 2012) venuje svoju pozornosť rozprávke. Poukazuje na to, že vostatných dvoch desaťročiach sa vslovenskej literatúre mení povedomie tohto žánru, narúša samorfologický invariant textu, ktorého kontúry vždy predstavovali akúsi istotu. Zároveň analyzuje aj dôsledky tohto procesu, ovplyvňujúce spôsob recepcie rozprávok mladými čitateľmi. Autorskej rozprávke sapodľa Žemberovej vposlednom čase darí preto, lebo vystupuje ako žáner bezhraníc. Akceptujúco na tonadviazala tvorba súčasných autorov, napríklad produkcia Dušana Taragela, píšuceho „pre neposlušné deti aich starostlivých rodičov“. Natejto skutočnosti aleparazitujú aj úsilia menej talentovaných spisovateľov. Viera Žemberová sa s„pseudotvorcami“ nemazná, otvorene demaskuje ichepigónstvo, odkrýva nedostatky ichautorskej techniky. Synekdochicky spomeňme jejglosovanie populárneho románu Zuzky Šulajovej Dievča zminulosti. Podľa argumentačne presvedčivých sond Viery Žemberovej do vyššie zmieneného textu, Šulajová nepozná „zákonitosti anormy historickej prózy, prácu sfaktom, dobovou reáliou“. Skutočné literárne hodnoty vidí vprózach Jaroslavy Blažkovej, Alty Vášovej, Jána Lenča, Daniela Pastirčáka aOľgy Feldekovej. Viera Žemberová knihou Žáner vpohybe – pohyby žánru poodkryla nielen princíp výstavby súčasného literárneho textu, aleodhalila ajjeho ontologickú podstatu – bytie vtrvaní. Vidieť tonajmä prirecepciiJaroslavy Blažkovej, ktorej viaceré práce, rozprávky zo 60.rokov 20.storočia rezonujú akovzor aj vsúčasnosti.
Viera Žemberová je ajeditorkou dvoch zborníkov štúdií, ktoré nedávno vydala Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Ide ošiesty asiedmy zväzok zo série Genologické amedziliterárne štúdie. Prvý spomínaný nesie podtitul Genologické konfrontácie azaoberá sa rôznymi podobami prozaických žánrov vrozmanitých obdobiach či smeroch vývinu literatúry. Zostavovateľka vosvojom príspevku venuje pozornosť Dostojevského Románu vdeviatich listoch, analyzuje jeho výstavbu (pre rusistiku príznačnú otázku ako jeurobený) aj štylistické nuansy. Druhý zborník spodtitulom Teória ainterpretácia umeleckého textu pokračuje analýzami predovšetkým súčasnej prózy auzatvára ho štúdia Viery Žemberovej osyntézach literárnej vedy aumeleckej literatúry. Vnej autorka výstižne zachytila podstatu tejto syntézy – fakt, že autorské dejiny slovenskej literatúry sa píšu vždy zistej mimoliterárnej pozície aže sapostupne stávajú lenjedným zmožných príbehov, ktoré sapozvoľna presúvajú dooblasti hraničiacej sbeletriou.
