ղľáԾ
Slovensko sa môže pochváliť viacerými významnými mysliteľmi, ktorí svojím dielom podstatne prispeli krozvoju našej kultúry. mnohí znich sanarodili vdobe avpodmienkach, ktoré len málo priali ichtvorivému rozvoju. platí to určite ajpre osobnosti antona bernoláka ajána lajčiaka. ichosudom savenujú nasledujúce texty.
Náš prístup kdejinám je stále ovplyvnený zbytočným patetizmom azveličovaním. Namiesto jednoduchej pravdy sa bádatelia aspisovatelia často nevyhnú romantizovaniu. AniMarián Tkáč vknihe ԴDZá (Matica slovenská 2012) nezvolil iný postup. Norobí to vžánri, kde je topovolené, bapriam vyžadované. Jeho kniha jeliteratúrou faktu kombinovanou shistorickou beletriou. Zároveň pôsobí akohistorická detektívka.
Štyria bratia, vzdialení príbuzní bernolákovského rodu, savyberú počas obdobia slovenského štátu hľadať stopy svojho dávneho predka. Prechádzajú miestami, vktorých metaforicky ožíva duch ԴDZáovho pôsobenia. Autor si všíma prostredie, vktorom ԴDZá žil, tvoril aspracovával celoživotné dielo. Vknihe saprelínajú oba príbehy – ԴDZáova súčasnosť shľadaním jeho minulosti. Napriek tomu, že patril kautoritám ahýbateľom slovenského národného hnutia, bol tokrehký človek sbežnými starosťami. Vknihe sa čitateľ dozvie ojeho tvorivých snahách, ale aj oútrapách aživotných situáciách, vktorých musel naraz riešiť kňazské povolanie inárodnobuditeľské činy. Zaujímavé sú pasáže ojeho celoživotnom priateľstve sJurajom Fándlym arivalite sIgnácom Bajzom, no aj ojeho testamente anáslednom boji odedičstvo. Tkáč savenuje tiež rozpravám oslovenčine, jazykových zákonoch, slovenskom pravopise.
Napozadí pátrania poԴDZáovi sú písané úvahy oRakúsko-Uhorsku avyrovnaní sa pojeho rozpade. Keďže postavy putujú vovojnovom ovzduší, Tkáč sanevyhol anitakým citlivým témam, akoTrianon aslovenský štát. Všíma siminulosť ajbudúcnosť vzájomného maďarsko-slovenského
spolužitia. Vtýchto bodoch pôsobí kniha dosť nacionalisticky, aj keď nie naprvý pohľad. Prostredníctvom hlavných hrdinov vynáša súdy omaďarstve, hoci nadruhej strane spomína islovenské neresti. Kniha nie je úplne objektívnou, ale to je vsúčasnosti celkový problém Matice slovenskej.
Daniel Hevier ml.
Ján Lajčiak patrí knajvýraznejším postavám našej kultúry naprelome 19.a20.storočia. Tento vzdelaný teológ, filológ (najmä sozameraním naorientalistiku), prekladateľ biblických textov zhebrejčiny agréčtiny sdiplomami zozahraničných univerzít (Erlangen, Lipsko, Paríž), autor významných prác interpretujúcich Bibliu bolnekonvenčným mysliteľom, ktorý moderné chápanie národa prezentoval najmä vdiele Slovensko akultúra. Lajčiak, ktorý kritizoval nadmiernu idealizáciu slovenskej reality, usiloval sa ozvedečtenie myslenia unás aako jeden zmála dobových slovenských intelektuálov sazasadzoval zaemancipáciu žien, jetakmer typickým príkladom toho, ako zlé podmienky anežičlivé prostredie môžu ubiť ajgeniálneho ducha, ktorý musí čeliť mnohým problémom – vrátane existenčných.
Neviem otom, že by sa unás tomuto originálnemu mysliteľovi európskeho formátu, ktorý nenašiel po návrate zo štúdií naSlovensko adekvátne uplatnenie vakademickom svete aprežíval svoj krátky život nazastrčenej fare vo Vyšnej Boci, venovala väčšia pozornosť, čo je, žiaľ, pre nás tiež typické (filozofickým aspektom jeho tvorby savenuje E. Lalíková vsamostatnej časti svojej monografie Realita afilozofia naSlovensku aF. Bartko nakrútil oLajčiakovi dokumentárny film). Oto viac je záslužné rozhodnutie Antona Baláža napísať otomto učencovi zaujímavo koncipovanú beletristickú prózu Prehovor, Ezechiel. Príbeh Jána Lajčiaka (Literárne informačné centrum 2012), podloženú nesmiernym množstvom faktografických materiálov.
Suznaním som siuvedomila, aká náročná musela byť príprava tejto knihy, aké množstvo archívnych dokumentov musel autor preskúmať (dokonca sa mupritom podaril ajobjav týkajúci sa časti korešpondencie, ktorú zaradil doknihy). Popritom samusel zoznámiť sLajčiakovými odbornými prácami aich kritikami, musel zpozbieraného materiálu vlastnou imagináciou utvoriť celok, ktorým bymala byť čo najautentickejšia podoba Lajčiakovej osobnosti, amusel precítiť jeho tragický životný zápas izáverečnú prehru… Baláž preukázal veľkú dávku autorskej empatie, ato nielen privykresľovaní hlavného protagonistu, ale ajjeho priateľa M. R. Štefánika iostatných postáv (Štefana Krčméryho, maďarského sociológa apolitika Oszkára Jásziho či členov rodiny parížskeho kožušníka, oddaného národovca Benku). Aj keď centrom záujmu jeosobný príbeh Lajčiaka akovedca ačloveka, spisovateľ kreuje jeho obraz vkontexte priateľských, pracovných či iných vzťahov ana pozadí výstižne zachytenej dobovej spoločenskej situácie na maďarizačným tlakom vystavenom Slovensku, vtedajšom „Hornom Uhorsku“ či „felvidéku“. Autor nás sprevádza celým Lajčiakovým životom, no sústreďuje sanajmä navznik jeho ťažiskovej práce oEzechielovi, prorokovi izrael ského národa, naktorom sicenil schopnosti potrebné naprekonanie ťažkej situácie, vakej saizraelský národ ocitol.
Románovo spracovaný Lajčiakov životný príbeh rámcuje Baláž časťami Krčméryho štúdie venovanej tomuto slovenskému vedomcovi azároveň beletrizovanými časťami približuje rozorvaný vnútorný svet samotného Krčméryho. Ďalším ozvláštnením knihy jeuvedenie záhadnej postavy Sprievodcu – vedomcovho utešiteľa ipokušiteľa, vktorom môžeme vycítiť slovenský variant Mefistofela (náznakovo sanavodzuje ajparalela medzi Faustom anaším učencom, adokonca Goetheho predsmrtný povzdych „Viac svetla“ tuakoby rezonoval vrozlúčkovom povzdychu uzimeného, chorého Lajčiaka – „Viac tepla“).
Súčasťou viacvrstvovej knihy jerozsiahla dokumentárna príloha aautorove spresňujúce dodatky knej, takže aj keď sa vrománovej časti príbehu fakty voľne prelínajú sfikciou, príbeh Lajčiakovho života vyznieva vierohodne ačitatelia sa sním iste stotožnia.
Etela Farkašová
