ղľáԾ
ʳܲá Slovenský film vére transkulturality (Vlna/Drewo asrd, Vysoká škola múzických umení) teoretičky filmu Jany Dudkovej sazamýšľa nadcharakterom domácej filmovej tvorby poroku 1989, ovplyvnenej permanentnou potrebou definovania slovenskej identity. Diela, ktorými saDudková zaoberá, sú vhodné nademonštrovanie vstupu nadmodernity asebakolonizačných aspektov do našej kinematografie.
Prvá kapitola zrkadlí krízu slovenskej identity vŠulíkovej hranej tvorbe apríznačne komentuje stav národnej kinematografie i jej úlohu v konštituovaní obrazov kolektívnej identity. Druhá kapitola detailne skúma pojem nemiesta francúzskeho antropológa Marca Augého a zaostruje pohľad napotrebu prehodnotenia konceptu národnej identity. Teoretickú reflexiu o vstupe zvláštnych priestorov doslovenského kultúrneho kontextu ilustruje film Zostane tomedzi nami režiséra Mira Šindelku. Integrácia „cudzích“ prvkov vkontexte tradičnejších foriem reprezentácie národnej identity tvorí inherentnú súčasť tretej časti monografie. Záverečná kapitola syntetizuje nastolené tézy a zosúlaďuje ich s významnými koncepciami kultúrneho pluricentrizmu.
Originálnym prepojením postkoloniálnych debát sproblematikou národnej sebadefinície prostredníctvom filmu Dudková upriamila pozornosť nazvláštnu monologickosť nášho filmu ana fenomén prispôsobovania „cudzích“ vzorov vsúčasnej slovenskej kinematografii.
