ղľáԾ
Hrdina je raz, aby bol navždy. Nesmrteľný, i keď zomrie. Percy Jackson z rovnomennej série Ricka Riordana (Vydavateľstvo Fragment) je synom Poseidóna (presne ako grécki héroovia), Carter Sadie zo série Ohnivý trón (tiež Rick Riordan, Vydavateľstvo Fragment) si tykajú s mocou egyptských božstiev Hora Eset. Hrdina stojí medzi osudom náhodou, úspechom porážkou, začatkom koncom. Príznačne bol héros pôvodne polobohom – boh zároveň človek. Blízky, predsa vzdialený. Stelesnenie výnimočnej stotožniteľnosti schopné, ochotné predurčené niesť príbeh. James Bond, d'Artagnan, Barbar Conan, Angelika, Winnetou. Sú však už hrdinami včerajška, príliš vzdialenými vo svete, ktorý si privykol nbezprostrednosť kontaktu. V súčasnosti je aj hrdina predovšetkým tovarom. Barbar Conan poskytuje málo možností na spätnú väzbu. Avšak jeho mladšie „klony“ Superman č Spiderman sú chvíľu nadprirodzenými bytosťami, chvíľu obyčajnými ľuďmi, s ktorými sa môžeme stotožniť. V univerze nastorako deklarovanej inakosti láka prekračovanie prekročteľnosť hraníc. Najmä tých neprekročteľných.
Rebeli rebelky, vzdorné hriešnice à la Scarlett, adorácia príťažlivosti zakázaného. Ale napríklad aj Oksa Pollocková. Hrdinka rovnomennej ságy Anne Plichotovej Cendrine Wolfovej (SPN – Mladé letá, v slovenskom preklade sú k dispozícii zatiaľ tri zväzky série, najnovšia pod názvom Srdce dvoch svetov) je trinásťročné dievča z rodiny prisťahovalcov, outsiderka. Objavuje v sebe nadprirodzené schopnosti zisťuje, že je vyvolenou. Presne ako Harry Potter. Podobne, nie však totožne s archetypom Hlúpy Jano/ʴDZDZš첹. Výchovný akcent rozprávok (mocná vôľa mnoho zdolá) je modifikovaný. Hlúpy Jano ʴDZDZš첹 konajú cestu zdola nahor napriek pôvodne jednoduchému pôvodu, Harry č Oksa sú predurčení pôvodom. Otvorenosť vzostupu nspoločenskom rebríčku je nahradená cyklom návratu v hľadaní zdroja zázraku. Mýtus nesený produkovaný Oksou stiahne z dielu do dielu naprieč dejom, neukončeným v jednotlivých častiach – preto, pre istotu, prerozprávaným v úvode tretej. Tak č onak, kto začne čítaním Srdca dvoch svetov, iste zatúži vrátiť sa. Veď predsa podstatou príbehu ako mýtu je snaha začínať ab ovo, od počatku na ceste ku konkrétnym rozhodnutiam. Čiernobielosť hrdinov pôsobí psychoterapeuticky – výchovne. Ľudský mozog v pude sebazáchovy môže za „najnormálnejšiu“ uznať najpochopiteľnejšiu konfiguráciu situácie navodenú hrdinami popkultúry. Balla s Kafkom ukazujú omyly bez východísk, no hrdinovia ság ponúkajú riešenia. Čierny Rogan (Artis Omnis) č kapitán áٳǰ z próz Juraja Červenáka s jasnou hodnotovou hierarchiou poskytujú mladým čtateľom vzory, ktoré vyhovujú dynamickej optike ich pohľadu nsvet. V zajatí (výlučnej) obľuby prostých dobrodružstiev však, nanešťastie, mnohí vnímatelia zotrvajú po celý život. Hrdina snemení, človek by smal. Ibaže pútavosť príbehov predovšetkým postáv, s možnosťou oslnivo okamžitých rozhodnutí, láka.
Spolu s hrdinami smusíme zorientovať rýchlo, lebo… Ak sa v prvom zväzku trilógie Knihy stvorenia (John Stephens) pod názvom Smaragdový atlas (Ikar) „stovky sivozelených pokrútených siluet driapu po múroch, skáču z ruiny nruinu, pričom zároveň vydávajú zlovestný chrapot zmiešaný so škripotaním pazúrov“, bude lepšie, ak hrdinov spoznáme okamžite. Hoci aj z textu na obálke. Michael je chudý zakríknutý knihomoľ, Emma zasa rázna deva. Etikety popriliepané, protagonisti fungujú ako zohratá partia hráčov. Rozoznávajú snavzájom podľa opakovaných slovných gest č zdôraznením telesných odlišností. Svalnatý Peter, zavalitý Jupiter, chudorľav ý Bob – legendárni to Traja pátrač. A mnohí iní, napríklad Tigrí tím (Vydavateľstvo Fragment) rakúskeho spisovateľa Thomasa Brezinu, č Frankie Melody v druhom zväzku cyklu Lisi Harrisonovej Monster High (Ikar) pod názvom Príšera od susedov. Pravdaže, v rámci tímu by smali dopĺňať vyvažovať.
Aj my teraz heroickosť nadhrdinov vyvážime pripomenutím géniov pochybných morálnych kvalít – napr. Artemisa Fowla v rovnomennej sérii Eoina Colfera. Tento protagonista však zmenou charakteru (polepšenie) náznakom jeho vývinu samovražedne balansuje nhrane prijateľnosti popkultúry. Darren Shan, učeň upíra dvanásťzväzkovej série Sága Darrena Shana (Vydavateľstvo Slovart, autor Darren Shan, vlastným menom údajne Darren O‘Shaughnessy), zasa nešetrí korením sebairónie, záležitosti vo vzťahu k hrdinskému pátosu nadmieru zničujúcej. Našťastie, Jim Hawkins Roberta Louisa Stevensona (Ostrov pokladov) ako prototyp potláča pokušenie Dickensovho Copperfielda. Efekt vzdialeného obdivu k polobožskému héroovi je nahradený fa m i l ia r izáciou (termín Ondreja Herca). Hrdinovia sú teda aj blízki, ľudskí, zraniteľní. Robievajú obyčajné (tzv. normálne) veci, aby sme si ich vedeli predstaviť, keď budú konať veci neobvyklé. V dôsledku spomenutej pomedznosti (blízke-vzdialené, ľudské-bož
ské) často oboje zjednocujú prevracajú naruby – obyčajné stáva sneobvyklým neobvyklé obyčajným. Connor Tempest, jeden z ústredných protagonistov série Justina Sompera ղ辱áپ (Vydavateľstvo Slovart), v najnovšom zväzku Ríša noci bez pohnutia svalu na tvári s istotou vyskočí na stôl postaví sa zoč-voč protivníkovi, ktorého vo chvíľke zlikviduje. Ibaže cesta k sestre Grace, stojacej v spore nopačnej strane barikády, je veľmi dlhá. Súrodenci sú totiž deťmi vampíra, pud ich tlačí k chuti po krvi zabíjaní. Výnimočnosť teda nie je iba darom, ale aj prekliatím – už od čas Herakla, tu tam posadnutého zúrivosťou. Hrdina bojuje nielen s netvormi, ale najmä o to, aby sa sám netvorom nestal. Connor ako syn vampíra je hrdinom stelesnením obdivu. Ako vampír by sstal bytosťou, ktorú budeme v dôsledku hrozby, vanúcej z prekročenia hranice inakosti, zo všetkých síl zaháňať čo najďalej od seba. Miera znášania odlišnosti je naplniteľná rýchlo. Vo svete nastorako deklarovanej inakosti ľahkosť prekračovania prekročteľnosti hraníc, najmä tých neprekročteľných, desí.
Vnímatelia fikcie spreto boja nielen o hrdinov, ale aj hrdinov. Nevypočítateľní, zúriví, vytláčajú iných nvedľajšiu koľaj. Preto sa väčšina autorov spomenutých v článku ocitla v zátvorkách. Populárna literatúra má stále nie príliš ďaleko k anonymite. Vesmírny Mark Stone, jeho český klon JFK (John Francis Kovář), Pán Tragáčk. Série smenia ntzv. zdieľané svety, otvorené ľubovoľnému počtu autorov prepojené postavou hrdinu/hrdinky. Značkou populárnej literatúry ako tovaru je totiž, nrozdiel od mainstreamu, hrdina, nie autor. Zaujímavý prípad šírenia popularity hrdinami poskytuje cyklus Traja pátrač. Jeho pôvodný názov znel Alfred Hitchcock Traja pátrač (SPN – Mladé letá). Legendárny režisér bol väčšinou čtateľov pôvodne považovaný buď zautora, alebo zhlavného hrdinu, v každom prípade, bol pútač. Trojica chalanov by pred päťdesiatimi rokmi nezaujala. S uvädaním slávy (mimorománovej – zrejme preto Hitchcock ochotne súhlasil s takouto formou prezentácie, reklama sprvoti pôsobila obojsmerne) sa však reálne jestvujúca osoba, figurujúca vo fiktívnom deji ako takmer nečnná postava, neúprosnou logikou „zásluh“ príbehu dostáva do úzadia pred „skutočnými“, aktívnymi hrdinami.
Nhranici seriálového hrdinstva snachádzajú antihrdinovia. Zombík Marvin Slováka Dušana D. Fabiana (Ži nenechaj žiť) č v Poľsku v Čechách obľúbená postava Andrzeja Pilipiuka Jakub Vandrovec. Dedo z dediny nhraniciach s Ukrajinou páchne ako desiatky rokov neprané ponožky, samohonku pije aj vo sne je schopný ju vypáliť hoci aj zo železobetónu. Je však exorcistom, prepadáva nemeckých turistov (najmä tých s hnedšou minulosťou), bojuje s múmiou V. I. Lenina, v šope zmajstruje atómovú bombu. V rámci využitia grotesky hyperboly tu hrozí prechod k antipódu hrdinstva – šašovi bláznovi, ktorý však tvorí kategóriu mimo rámca tohto textu.
Tak č onak, o tom, že skutočne (literárne) žijeme v čase hrdinov, svedčí aj názov prvej antológie slovenskej fantasy (Čas hrdinov, Artis Omnis 2012, ed. Martin Králik, Alexandra Pavelková), obsahujúcej medziiným príbehy viacerých už spomenutých postáv. Teda hrdinovia sú, zdá sa, takmer všadeprítomní. V nás i mimo nás. Aj, ako sme sa už viackrát zmienili, spôsobom hrozivým.
Hranice strachu z NICH v posledných rokoch samozrejme riadne rozochvievajú protagonist i upírskych ság. Upírske denníky (Vydavateľstvo Fragment) L. J. Smithovej desiatky iných diel zdanlivo popierajú vyššie zmienené výroky o boji ústredných postáv s netvormi v sebe – do okamihu, kým si neuvedomíme, že aj v týchto príbehoch je hlavnou hrdinkou ona, dievča, človek nceste k upírovi ako skúške hraníc odlišnosti schopnosti prispôsobovať snavzájom. A k Gabriel, Kaitlyn iní telepati v sérii ձé í (Vydavateľstvo Fragment) od už spomenutej L. J. Smithovej bojujú proti moci šialenstva rozpútanej temným pánom Zetesom v dušiach zotročených, opäť narážame nnevyhnutnosť medzí. Pod povrchom zábavnosti totiž populárna literatúra ustanovuje svet stále odznova ako obývateľné miesto. Problémy sa odľahčujú prevedením do roviny okamžitosti riešenia. Iluzívne, isteže. V podobe moderného novomýtu ako „receptu správania sa konania“, prijateľného pre masy prijímaného zväčša skôr podvedome. Hrdinovia hrdinky ostávajú s nami. Prekračovaním limitov (za nás pre nás) chránia svet pred chaosom. Aby ostával bezpečný v známych rámcoch. Azda aj opakovateľný reprodukovateľný ako príbeh, ktorý svyplatí žiť napriek rozmanitým protivenstvám.
