ղľáԾ
September máme zasebou. Mám rád tento mesiac, keď jeslnka menej, ale ešte stále hreje; keď začínajú hmly, ale stále sú tolen také priesvitné vankúše oproti novembrovým perinám. Navyše, je toprvý mesiac s„ber“ nakonci aktomuto som savlastne chcel dostať už na začiatku. Unás bypokojne zniesol pomenovanie hroznober alebo vínober, veď je tomesiac vinobraní. Aslovenská vínna čiara Rača-Pezinok-Modra tento fakt akoby každý rokpodčiarkovala. Taksom sarozhodol, že sipocestujem, nie však až takreprezentatívne, ako je to vTúrach doliteratúry, ktoré máme na obálke. Auž vôbec nie pocelom Slovensku, nateraz mistačí malokarpatský škvarok. Poďme na to voľnejšie, električkou avlakom, ajknižne, aaj takhistoricky. Len dúfam, že nakonci púte podivokých burčiakoch zostane pre mňa čiara čiarou aneskončím niekde vjarku podčiarknutý…
„Ocitám sa vRači apostupne, zroka narok vnikám dotajov života ľudí vovinárskom kraji,“ píše v úvode knižky Vinohradnícke povesti (Vyd. Matice slovenskej) jedna zautoriek Dobroslava Luknárová. Spolu soZuzanou Kuglerovou zozbierali povesti, ale ajpiesne, múdrosti i modlitby. Vydavateľstvo Matice slovenskej túto novinku prináša vrámci jedinečnej edície Povesťová mapa Slovenska. Na vinobraní vRači sakonala ajprezentácia. Práve somasi zbehol nalokšu, atak tozaznamenal Martin Chudík: „Riaditeľ vydavateľstva, Stanislav Muntág, poprial knihe čo najviac čitateľov. Keďže Dobroslava Luknárová žije vRači už niekoľko desaťročí, časom odstarých Račanov zozbierala povesti. Zuzana Kuglerová, autorka historických románov apovestí, dala knihe konečnú podobu. Krstnými rodičmi boli známy spisovateľ Gustáv Murín, starosta Rače Peter Pilinský aračiansky historik Ľudovít Havlovič. Krstilo salistami viniča.“
Pezinské vinobranie nadobudlo takisto knižný rozmer. Literárne informačné centrum tammalo predajný stánok avsobotu 22.septembra bola autogramiáda knihy Ľuboša Juríka Rozhovory porokoch. Na návštevu zavítali spisovatelia Monika Kompaníková, Július Balco aVeronika Šikulová.
Cestou doModry som silistoval v knižke Najznámejšie bájky (Fragment). Lentak napobavenie, sú určené deťom a detsky sa k nimprihovárajú velikáni Ezop, LaFontaine,Krylov. Aleasi tonebola náhoda, všetky strany vnej rámcuje vínna réva… Na to maupozornil Ľuboš Svetoň, keď siknižku prečítal. SModrou mám dveasociácie: víno aŠtúr. Niekedy mám aj zlé svedomie, že je to častejšie vtomto poradí, pritom sompredsa kultúrny človek. Čert tober… Atoto stým čertom asitiež nebude náhoda. Ľudo Zúbek svojou Jarou Adely Ostrolúckej asi doviacerých znás zasial lásku kliteratúre aobdiv kŠtúrovi.
Nookrem vážnej mal ajsvoju druhú tvár. Etela Farkašová siprečítala jeho šibalskú knihu Ako sa čertík Froliš dostal z pekla (Vyd. Spolku slovenských spisovateľov): „Spomínaný sedemročný obyvateľ pekla sa líšil odostatných tým, že boldobrý, nemal vôľu osvojiť si čertovské remeslo, najmä nie rôzne spôsoby mučenia. To spôsobovalo, že sám boltrestaný. Otec Morduch akopravý zlý čert si nanevydarenom synovi vylieval zlosť amlátil hohlava-nehlava. Froliš sa však líšil ešte aj tým, že túžil opustiť svoj ohnivý domov adostať sa naSvet medzi ľudí. Otom, ako sa mu to fígľami podarilo, sadozvie malý čitateľ vpôvabne napísanom príbehu. Zúbek sizaslúži, aby hospoznávala ajterajšia generácia najmenších čitateľov, avprípade čertíka Froliša, sugestívne zobrazeného v ilustráciách Martina Kellenbergera, tobude spoznávanie nepochybne milé apôsobivé.“ Docestované. Ešte sachcem nadýchnuť nadModrou aleziem smerom na Veľkú homoľu. Hneď na začiatku je Štúrova lavička: kusbetónu, podnohami šuchoce lístie apraskajú odhodené PET fľaše. Možno vo víne nemusí byť pravda, ale určite odhaľuje zopár nezbadaných vecí a súvislostí… Tak siteda poseďme, Ľudovítovia!
