Literárne hádanky

Šibeničný humor dvojice ruských autorov, ktorý mal príchuť zakázaného ovocia, urobil zich diela kultové knihy. Preto ani hádanka zKnižnej revue č. 10 nebola pre priaznivcov Ostapa Bendera vôbec ťažká. Na všetkých lístkoch, ktoré sme dostali do redakcie, bola správna odpoveď: Iľja Iľf a Jevgenij Petrov Dvanásť stoličiek. Knižku Bratstvo Lászlóa Mártona zvydavateľstva Kalligram posielame Daniele LOJANOVEJ do Sniny.

S tvorbou jedného zOsamelých bežcov Petra Repku sa naši čitatelia dlho nestretávali, keďže žije vNemecku ado roku 1989 nebolo jeho dielo veľmi ,,vítané“ vnašich vydavateľstvách. Viacerí tak pozabudli aj na jeho debutovú zbierku Sliepka v katedrále zroku 1969, preto je pochopiteľné, že niektorí pri odpovedi na druhú hádanku zaváhali. Za správnu odpoveď: Peter Repka Sliepka v katedrálevenuje vydavateľstvo Fragment zošit Začínam kresliť

Ondrejovi LEHOCKÉMU do Košíc.

Pozornosť našich čitateľov opäť upriamujeme na jedno dielo svetovej literatúry a jedno slovenskej. Hoci každé znich patrí kinému literárnemu druhu, predsa majú niečo spoločné – tematicky sa viažu na druhú svetovú vojnu, sktorou mali autori osobnú skúsenosť, preto sa vyznačujú zreteľným protivojnovým zameraním.

I.

VUSA bol tento autor doma.

VDrážďanoch však prežil ozaj peklo –

padali bomby, veľa krvi tieklo.

Jatkám dal číslo: desať deľte dvoma.

II.

Bohoslužba uprostred noci,

keď vojna má všetkých vmoci.

Predpokladáme, že vtejto chvíli už mnohí čitatelia majú obe hádanky vyriešené. Pre tých, ktorí sú si nie celkom istí, dodávam niekoľko pomocných informácií.

Autor knihy zprvej hádanky patril vo svojej vlasti kznámym aúspešným románopiscom, preslávil sa však aj vEurópe. Próza, oktorú ide, odráža jeho autopsiu, keď ako vojnový zajatec prežil vnemeckom meste, spomenutom vhádanke, kobercový nálet spojeneckých vojsk. Do slovenčiny ju preložil Karol Dlouhý apo prvý raz unás vyšla vroku 1973. Jej tvorca zomrel len celkom nedávno, ojeho úmrtí priniesla informáciu aj naša tlač.

Vprípade druhej hádanky ide oakúsi „premiéru“, pretože po prvýkrát je vnej zašifrované dramatické dielo. Jeho autor sa intenzívne venoval tvorbe tragédií ikomediálnych žánrov, ale do dejín našej národnej spisby sa zapísal aj ako prozaik. Nie vždy to mal ako umelec ľahké, lebo vnormalizačnom období patril medzi tých, na ktorých platilo publikačné embargo. Istý čas sa jeho hry vdivadlách nesmeli uvádzať. Takýto trest ho stihol zrejme tiež preto, lebo vniektorých svojich hrách zo 60. rokov s prvkami absurdity kritizoval praktiky totalitného režimu.

Na vaše odpovede, čiže mená autorov (krstné mená apriezviská) anázvy diel, čakáme do 20. júna. Nezabudnite kodpovediam priložiť kupóny vydavateľstiev Ikar aElen, ktoré venovali knižky do súťaže.

Vymýšľa Igor Hochel