��������

Nikto zo súčasných slovenských básnikov nemá toľko kníh poézie v preklade do ukrajinského jazyka ako Jozef Leikert. Prvá vyšla v roku 2002 v kyjevskom vydavateľstve Veselka pod názvom �ܱ���č������𱹲��Ծ��� (v ukrajinčine Večorinnja). Prekladateľ Vitalij Konopelec v krátkej úvahe o Leikertovej poézii píše: „Uvedomuje si čoraz väčšiu devalváciu slova, aj básnického, ktorá je zjavným a bezprostredným dôsledkom devalvácie jeho nositeľov. Preto aj názov �ܱ���č������𱹲��Ծ���, preto aj ten skrytý skepticizmus...“ O štyri roky neskôr v tom istom vydavateľstve vyšiel výber z poézie �ʴdz����Գܳٱ�ľ�ԴDz�ť (v ukrajinčine Nedovgovičnisť). Autorom prekladu bol ukrajinský spisovateľ na Slovensku Eliáš Galajda a doslov napísal popredný ukrajinský básnik a prekladateľ Petro Osadčuk.

Len nedávno sa v užhorodskom vydavateľstve TIMPANI v preklade zakarpatského ukrajinského spisovateľa Vasyľa Hustiho zjavila v poradí už tretia Leikertova zbierka Dotyky duše (v ukrajinčine Dotyky duši). Serhij Fedaka v predslove charakterizuje jeho tvorbu takto: „Leikertova poézia je poéziou myšlienky, ktorá priam dychtí dostať sa za hranice akejkoľvek paradigmy. Skáče ako strelka kompasu, ktorá sa ocitne v zóne magnetickej anomálie. Zbierka Dotyky duše je v mnohom prekvapením, dokonca aj pre tých, ktorí poznajú autorovu doterajšiu poéziu. Podstatu najlepšie odkrýva samotný názov. Kniha je naozaj o ľudskej duši – nepostihnuteľnej substancii, ktorá preniká telom a u niekoho dokonca žije i po jeho smrti. Stáva sa však, že odlieta na oný svet, aj keď telo ešte žije. Je to nepokojná duša, ktorá sa poneviera svetom, neustále do niečoho vráža, všade zanecháva odtlačky.“ Atmosféru tohto vydania dotvárajú aj ilustrácie výtvarníčky Tatiany Žitňanovej.

Všetky tri vydania poézie Jozefa Leikerta v ukrajinskom jazyku vyšli vďaka finančnej podpore Komisie �������� Literárneho informačného centra.