ղľáԾ
Jubilejný pätnásty ročník frankofónneho festivalu poézie, divadla ahudby Cap à l´Est (familiárne ho nazývame Capalest), ktorý sa konal vauguste v Banskej Štiavnici, poskytuje priestor pre bilanciu atrocha štatistiky. Bližšie sa naň pozrela Miroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra, ktoré je organizátorom tohto festivalu.
Autor vizionárskej myšlienky vytvoriť sieť európskych básnikov prostredníctvom francúzskeho jazyka azakladateľ festivalu Michel de Maulne začínal svoju umeleckú kariéru vparížskom kabarete. Veľmi rýchlo sa však stal hercom, režisérom aneskôr riaditeľom divadla poézie, Molièrovho divadla vParíži. Akeďže Molièrovo divadlo bolo spravované mestom Paríž, stal sa aj blízkym spolupracovníkom vtedajšieho parížskeho primátora Jacqua Chiraca, neskoršieho francúzskeho prezidenta. Spoločne vytvorili veurópskom kontexte jedinečný fenomén, divadlo, ktoré inscenovalo len poéziu ana jeho doskách sa vystriedali najväčší žijúci básnici sveta azazneli verše najvýznamnejších básnických zoskupení súčasnosti i minulosti. Vroku 1998 divadlo odvážne poskytlo priestor aj slovenskej poézii apredstavilo vyše dvadsiatku slovenských básnikov. Niekde vtýchto okamihoch môžeme hľadať zrod capalestovskej vízie.
Schopnosť ovládnuť publikum
Pozrime sa bližšiena capalestovské osobnosti. Francúzsky básnik, románopisec, mysliteľ aesejista Bernard Noël výrazne ovplyvnil francúzsku spoločnosť dvadsiateho storočia. Jeden znajoceňovanejších európskych básnikov vydal vroku 1969 erotický román (v českom preklade Hrad oběti), ktorý ho vroku 1974 priviedol pred súd za pohoršenie mravov. Inšpirovaný cenzúrou svojho diela prichádza Noël steóriou „straty zmyslu slov“. Bernard Noël je jedným zdvoch prezidentov Cap à l´Estu, Albert Marenčin druhým. Keď si uvedomíme, že Bernardovými osobnými priateľmi boli Louis Aragon, Henri Michaux, Jacques Derrida či André Pieyre de Mandiargues, dostáva sa Cap à l´Est do zaujímavých súradníc. Bernard Noël čítal na festivale dva razy azakaždým prekvapil zvláštnou schopnosťou dokonale ovládnuť publikum.
Zakladajúce legendy festivalu
Keďže tento ročník festivalu bol jubilejný, stáli sme oprítomnosť niektorých zakladajúcich capalestovských legiend. Jedna znich nemohla prísť – litovský básnik adisident Vladas Braziunas, okrem iného originálny fotograf, ktorý zdokumentoval prvých desať rokov festivalu. Jeho prvá zbierka nemohla vyjsť celé sedemdesiate roky pre údajnú „nezrelosť“. Za obdobie od vzniku festivalu sa Vladas stal vo svojej krajine maturitnou otázkou avýrazným „tvorcom hry“ vkultúre pobaltských krajín.
Neprišiel ani veľký grécky básnik Titos Patrikios, na jeho ostrove ochoreli cédre. Časť svojho života, za vlády plukovníkov, strávil Titos vexile aešte predtým, počas občianskej vojny, vo väzení. Vjednej zo svojich básní hovorí, že „poézia prináša odpovede na otázky, ktoré ešte neboli vyslovené“.
Prišla však bulharská poetka Aksinia Mihailova, nositeľka Appolinairovej ceny za zbierku napísanú po francúzsky, aj lotyšská poetka, spisovateľka aprekladateľka Dagnija Dreika. Mnohé jej zhudobnené básne vLotyšsku zľudoveli. Dagnija pred niekoľkými rokmi zostavila antológiu slovenskej poézie v lotyštine, teraz pripravuje antológiu slovenskej prózy.
Keď po prvý raz do Banskej Štiavnice vroku 2009 spolu sďalšími portugalskými básnikmi zavítal Rui Coias, mal na svojom konte jednu básnickú zbierku. Pamätnou zostane jeho vášnivá diskusia či presnejšie škriepka uprostred prezentácie srumunskou poetkou Simonou Popescu (tento rok sa opatrne obchádzali) o – podľa nej – zásadných atribútoch tvorcu poézie. Rui, ako nám vysvetlil na tohtoročnej prezentácii (spoločnej sMáriou Ferenčuhovou – ich vyjadrenia oprocese tvorby sa pozoruhodne dopĺňali), rieši vo svojej tvorbe vplyv krajiny aprostredia na duchovný život človeka aspoločnosti.
Po krátkej prestávke nechýbal tento rok ani Guy Goffette. Podobne ako jeho veľký krajan Bernard Noël patrí knajoceňovanejším francúzskym básnikom arovnako ako on je vynikajúcim interpretom poézie, tam sa však podobnosť končí. Guyove interpretácie slovenskej poézie vo francúzštine sme využili pri mnohých prezentáciách. Robil to rád astal sa vďaka nim obdivovateľomslovenskej poézie. Je to pre nás dôležité, lebo Guy je lektorom vydavateľstva Gallimard.
Osobitnú pozornosť by si zaslúžila tohtoročná slovenská festivalová účasť. Už spomínaná Mária Ferenčuhová, Ján Zambor, Dana Podracká, Mila Haugová, Ivan Štrpka. Na Babylone jazykov, kde každý číta vo svojej rodnej reči, sa pridali ešte ďalší – Rút Lichnerová, Anton Hykisch, Jana Beňová. Keď sme po prezentácii Ivana Štrpku vArt Café zliezli zpódia, podišiel knám neznámy návštevník: „Bolo to výživné,“ povedal.
Deväťdesiat básnikov Cap à l´Estu
Pribúdajú oká na capalestovskej sieti podľa predstáv zakladateľov festivalu? Čo prevažuje vo festivalovej súvahe má dať – dal? Čo priniesol za pätnásť rokov Cap à l´Est Banskej Štiavnici, slovenskej poézii, kultúre? šٰ tieto otázky sú legitímne abolo by sa možno potrebné zamyslieť aj nad ďalšími vecami, nad financovaním festivalu či vzťahom Cap à l´Estu aBanskej Štiavnice av neposlednom rade nad otázkou capalestovskej budúcnosti. Nie všetko je jasné na prvý pohľad, sistotou však vieme, že Cap à l´Est doteraz priviedol na Slovensko deväťdesiat zahraničných básnikov, viacerých znich opakovane, napospol zaujímavé zjavy, niekedy exotické – spomeňme si na ročník 2006 ana Jeana Mettellusa zHaiti, Nimroda či Nadine Fidji. Festival priniesol na Slovensko viac ako štyridsiatku výnimočných hudobných produkcií zoblasti modernej iklasickej hudby apozoruhodné sú aj produkcie inscenovanej poézie zrežisérskej dielne Michela de Maulne, ktorý systematicky mapuje významné javy slovenskej ifrancúzskej poézie za účasti francúzskych islovenských hereckých kapacít. Tento rok zaznela vBanskej Štiavnici Kraskova poézia vkongeniálnom podaní Emílie Vášáryovej aGuy Goffetta.
Cap à l´Est jednoznačne otvoril naše okná poriadne dokorán. Iná otázka je, čo stým my urobíme.
Miroslava Vallová
