��������

Irena Brežná sa predstavila v rámci hlavného programu s knihou Nevďačná
cudzinka (Aspekt) už v pondelok 25. apríla v Galérii pod divadlom, teda v bý-
valom kryte CO pod Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Oveľa
komornejšia beseda s autorkou sa odohrala o deň neskôr na pôde Filozofickej
fakulty UK v rámci série stretnutí so spisovateľmi s názvom Literárne kontakty.
  Podujatie moderovala Anna Grusková, ktorá o Brežnej nakrúca film, sna-
žiaci sa zachytiť špecifickosť nielen jej poetiky, ale i celkovo európsku identitu
spisovateľky. Na Irenu Brežnú totiž síce z jednej strany môžeme nahliadať ako
na cudzinku, z druhej strany ale o nej môžeme, naopak, povedať, že je vlastne
vo viacerých krajinách domácou. Počas diskusie s uvoľnenou atmosférou sa
finalistka priznala k tomu, že momentálne ani v najmenšom nepomýšľa na
napísanie beletristickej knihy s tematikou emigrácie, keďže s touto nateraz
poslednou absolvovala nespočetné množstvo prezentácií, besied a diskusií.
-MM-

V rámci Anasoft litera festu patril utorok 26. apríl v kníhkupectve Artforum
v Bratislave dvom dámam. Prozaičku Janu Beňovú a jej knihu HoneymOon
(Marenčin PT) uviedol Ján Púček. Skonštatoval, že jej knihy Plán odprevádzania,
Preč! Preč! a HoneymOon tvoria akoby trilógiu – v prvej knihe je dominantným
motívom začiatok, v druhej útek a v tretej usadenie sa, nadobudnutie ustále-
nejšieho stavu. Na otázku, či sa jej v najnovšej knihe podarilo vyjadriť všetko
podstatné, Beňová odpovedala: „Chvalabohu, v knihe zatiaľ stále nie je vyjadrené
to podstatné, lebo inak by to bol koniec mojej kariéry.“ Anglický názov titulu
autorka zvolila preto, že doň chcela zakomponovať mesiac – v jej tvorbe totiž
zohrávajú dôležitú úlohu okrúhle predmety.
  Šéfredaktorka portálu Ženy v meste Miriam Zsilleová diskutovala s prozaičkou
Zuskou Kepplovou, ktorá je na cenu nominovaná za titul Reflux (KK Bagala). Hlav-
nou hrdinkou románu je študentka africkej literatúry, ktorá sa vracia zo štúdií
v USA, aby sa mohla starať o babku. Po knihe Buchty švabachom, ktorá tematizuje
život novodobých nomádov v zahraničí, táto kniha hovorí o návrate – a ten vôbec
nemusí byť ľahký, Kepplová totiž priznala, že z návratu domov mala veľké obavy,
a preto ich v knihe pretavila do najhoršieho možného scenára. V príbehu ide naj-
mä o harmóniu, hoci sa Kepplová snaží pomenúvať rôzne spoločenské problémy
i medziľudské vzťahy, no napriek tomu nedáva žiadne definitívne návody.
-KZ-

Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej v Bratislave prinieslo 27. apríla v rámci
festivalu besedu literárneho vedca Vladimíra Petríka so spisovateľkou
a kunsthistoričkou Rút Lichnerovou. Autorka čítala zo svojej nominovanej
knihy Hostina (Marenčin PT) a aj diskusia bola prevažne o nej. Lichnerová
má rada umenie, ktoré ju zvláštne priťahuje a rada sa ním inšpiruje vo svojich
prózach. Napríklad v diele Rieka. Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej bol jej múzou
výtvarník Vincent Hložník. Zásadnou témou jej próz je i príroda, ktorá ju najmä
v detstve výrazne formovala, a značné zastúpenie má v titule Láska je jabĺčko.
V románe Hostina tvorili jej filozofické východiská Erich Fromm, Hans Jonas
či Majster Eckhart. Zamýšľala sa v ňom okrem iného i nad tým, či je ľudstvo
schopné udržať opraty vývoja alebo nás úplne pohltí nekonečný konformizmus,
konzum a túžba po blahobyte.
-bb-

Program Anasoft litera festu 2016 pokračoval vo štvrtok 28. apríla v kaviarni
Berlinka SNG v Bratislave besedou s finalistami Dušanom Dušekom a Jaro-
slavom Rihákom. Večer otvorila premiéra dokumentárneho filmu Ivety Grófovej
Denník plavby Moniky Kompaníkovej.


  Dušan Dušek v rozhovore s moderátorom Viktorom Suchým predstavil svoju nominovanú knižku Ponožky pred od-
letom (Vydavateľstvo Slovart) od konca, teda od toho, ako vznikol jej názov, až po návod na písanie, záhorácke inšpirácie
a obhajobu spisovnej slovenčiny záhoráčtinou. O autorských útrapách povedal, že pre autora je každá knižka, ktorú
sa chystá napísať, geniálna, ale na konci je to autorské stroskotanie. Nielen preto, že autor nikdy nevie, čo si čitateľ
z jeho textu vyberie, ale aj čo v ňom nájde kritik. Ako príklad spomenul, že trojstranovej poviedke Topografia, ktorú
napísal po jednom tvorivom nezdare, venoval kritik Peter Zajac 15-stranovú štúdiu. Ďalej sa autor rozhovoril o tom, že
vydanie Stručného etymologického slovníka slovenčiny Ľubora Králika a 3. zväzku Slovníka súčasného slovenského
jazyka M – N mu spôsobilo veľkú radosť, len vyjadril pochybnosť, či sa ešte dožije posledného dielu. Prvé slovíčko, ktoré
si nalistoval v 1. zväzku tohto slovníka, bolo česadielko. S prekvapením zistil, že je citované z jeho knižky.
  Po koncertnom vstupe skupiny Polajka patril program ďalšej nominovanej knihe Pentcho. Príbeh parníka (Ma-
renčin PT). Predstavili ju dvaja režiséri – jej autor Jaro Rihák v rozhovore s Martinom Šulíkom.
 -báb-

V Priestore súčasnej kultúry A4 v Bratislave 29. apríla Tomáš Hudák uviedol novú knihu Vladimíra Ballu Veľká
láska (KK Bagala). „Ako som už mnohokrát povedal, je to podvod. Názov nezodpovedá obsahu,“ uviedol so smie-
chom Balla hneď na úvod. Laura, hlavná postava, stojí len na okraji života hlavného hrdinu, ktorý rieši svoju vlastnú
krízu. Od lásky, ktorú chcel Balla vyjadriť ako poctu úžasnej žene, odbočil k iným veciam a vytvoril príbeh plný
humoru, irónie, samoty a v podstate krátky návod na to, ako „vyplávať“ z nefungujúceho vzťahu. Inšpiruje sa životom
vôkol seba, má skvelý pozorovací talent, veľa textu vyškrtáva, ale aj zapisuje a odkladá do zásuvky.
  Téma lásky zohráva dôležitú úlohu aj v knihe Spolu (Marenčin PT) od Petra Šuleja, ktorého predstavila Simona
Fochlerová. Namiesto klasického opisu postáv sa Šulej hrá s textom, vytvára koláž a využíva formu recenzie. Pri
niektorých pasážach sa čitateľ bude červenať. Autor dokonale prepája romantiku, vojnu, erotiku a zaužívanú dvojicu
vo vzťahu nahrádza trojica.
  Celý večer prebiehal v príjemnej atmosfére, ktorá bola plná smiechu, čítania z kníh, ale aj pohľadu autorov na
dnešný svet a spoločnosť.
Michaela Izsáková

Na záver Anasoft litera festu sa v sobotu 30. apríla predstavili v Priestore súčasnej kultúry A4 v Bratislave Vanda Rozenbergová a Peter Macsovszky. S Van-
dou Rozenbergovou sa rozprávala Katarína Kucbelová. Viaceré poviedky jej knihy Slobodu bažantom (Vydavateľstvo Slovart) spája téma psychického
násilia, vzťah medzi obeťou a útočníkom. Autorka sa vyjadrila, že „niekedy sa nedá určiť hranica, pretože obeť týranie nevníma“. Rozenbergová ďalej prezradila,
že poviedky vznikali mnoho rokov, pri kreovaní postáv ju často zaujalo gesto človeka, ktorého stretla, a predstavovala si, čo sa odohráva, keď je doma. Postavy
sú kombináciou viacerých ľudí. Po napísaní text postupne škrtala, a tak napríklad z poviedky Výtvarné techniky, ktorá mala pôvodne 160 strán, ich zostalo 28.
Téma psychického násilia nebola plánovaná a autorka spätne necíti z knihy ťažobu.
  Petra Macsovszkého predstavili Peter Bilý a Jaroslav Šrank. Keďže autor v súčasnosti žije v Brazílii, v prvej časti podujatia o jeho aktuálnej knihe Tantalópolis
(OZ Vlna/Drewo a srd) diskutovali Bilý a Šrank. Jaroslav Šrank je redaktorom Macsovszkého próz už veľa rokov a prezradil, že dielo mu autor posielal postupne
mailom a malo tri verzie. Keď robil korektúry druhej verzie, autor mu poslal tretiu s tým, aby na druhú zabudol. Ako neskôr z rozhovoru s autorom vyplynulo,
získal štipendium na napísanie knihy, kde mali vystupovať dvaja arménski homosexuáli. Tantalópolis je fiktívne mesto v Brazílii. Ako vtipne poznamenal
Peter Bilý, kniha nie je cestopisom a názov nie je odvodený od Tamtamov Borisa Filana. V druhej časti programu autor cez Skype odpovedal na viaceré otázky
moderátorov a vyjadril sa, že pociťuje nostalgiu za Európou, ktorá už 30 rokov neexistuje. Festival uzavrel koncert VENI ensemble.
Branislav Breza