��������

Ursula le Guin

 Hrobky Atuánu

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004

Preklad  Stanislav Dančiak, Branislav Varsik

Druhá časť cyklu o Zememoriach privádza čitateľa v stopách hrdinu do sídla kňažiek, do tajomného Atuánu, centra ríše Kargov, odvekých nepriateľov vlasti čarodejníka Geda. Ten prichádza, aby sa zmocnil amuletu, z ktorého Kargovia čerpajú svoju moc. Príbeh je v porovnaní s prvou časťou zovretejší,  komorný,  autorka sa sústreďuje na vykreslenie  vzťahu mladého čarodejníka Geda a kňažky Tenar. 

Striedanie viacerých rozprávačských rovín síce začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia patrilo (knižka po prvý raz vyšla roku 1971) k objavným literárnym technikám, fanúšikom fantasy, odchovaným Howardom (tvorca Conana) či Burrougsom  (duchovný otec Tarzana), však nevyhnutne muselo pripadať ako zjavenie.

Objavná bola aj téma a atmosféra. Namiesto príbehu o drsných mužoch na ceste ponúkla Le Guinová romancu o láske. Akciu vystriedala psychologická sonda, pásmo deja bolo redukované na úkor pásma postáv. Zmienený posun na prvý pohľad nevedie k zvýšeniu prístupnosti a čitateľnosti textu. Knižka si okamžite získala obrovskú popularitu – a to zďaleka nielen medzi  mládežou, ktorej bola ako súčasť cyklu pôvodne určená.

V Le Guinovej svete je omnoho menej vecí a ľudí než v klasickej fantasy tolkienovského typu a  zdajú sa nám bližšie, lepšie viditeľné a väčšmi dôležité.  

Hrobky Atuánu nepatria k najväčším či najobjavnejším dielam svetovej spisby. Zaujmú ako umne a citlivo vyrozprávaný príbeh o vzťahu dvoch mladých ľudí opačných pohlaví.  Nuž a kulisy – tie si môžete zamieňať podľa vlastnej fantázie.

–m��–