ղľáԾ
Na noži
...ako to zaduje
Miroslav Robert Kame: Opätovné prezliekanie
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Miroslav Robert Kame debutoval pred štyrmi rokmi zbierkou Infarkt svetla – prezentoval sa vnej impresívnou lyrikou, zacielením na premietanie ilúzií amalé, komorné pravdy o existencii. Jeho nová knižka sa od tejto charakteristiky nijako nevzdialila, čo by ešte nebolo také zlé, horšie je, že sa nevzdialila ani kvalitatívne. Kame sa tvrdohlavo uvelebil za plotom medzi vonkajším avnútorným svetom, samozrejme, na tej vnútornej strane, aneúnavne sa venuje problematizovaniu bytia lyrického protagonistu. Básne komponované ako introspektívne acitové obrázky, úvahové sebaanalýzy, vychádzajú zpredstavy akéhosi nedostatku, z narušenia predstavy ovnútornej harmónii. Preto je táto poézia aj poéziou smutných príbehov, občas aj so sentimentálnou mašličkou. Priznajme tiež, že Kame si vsvojom smútku so srdcom romantického rozorvanca rád pošpľachoce, najmä pri konfrontácii predstáv areality, pri myšlienkach na zánik i pri pomyslení na nemožnosť úplného ľudského splynutia simaginárnou erotickou sparingpartnerkou. Čitateľ však ztejto obľúbenej aktivity dnešných poetov neutŕži ani len frcanec presvedčivého autentického prežívania, či kvapôčku dobre umelecky podanej neautenticity! Ide tu skôr ovlažné zaznamenávanie, vypisovanie sa, mľandravé, nezrozumiteľné verbalizovanie, voľné prechádzky od slova kslovu často bez nejakých hlbších myšlienkových či obrazných spojení, prosto, ako to práve niekde medzi nebom azemou zaduje...
Poznáte to: vonku je sychravý jesenný podvečer avy vrozohriatom gauči odrazu pochopíte, že to musíte urobiť, že si musíte konečne založiť básnický zápisníček. Takto nejako sa zvás vbudúcnosti môže stať druhý Kame.
Radoslav Matejov
