ղľáԾ
Hermann Hesse: dzá
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008
Preklad Hana Ferková
Nemeckého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Hermanna Hesseho (1877 – 1962) najlepšie charakterizuje jeho neutíchajúci záujem o ľudskú dušu, o dôstojné miesto človeka vo svete. Vo svojich dielach, vrátane dzáǰ, sa zaoberá odvekými problémami človeka. Tie „trápia“ literatúru a filozofiu odvtedy, ako si človek prvý raz položil otázku, kto je a aký je. Hesse patrí k tým spisovateľom-filozofom, ktorí tematizujú problém človeka a jeho bytia vo svete v celej jeho hĺbke a úplnosti. Hrdinovia jeho dzáǰ sú plní večnej nespokojnosti, ktorá ich poháňa vpred, túžia po dokonalom spojení človeka a okolitého sveta, po „mocnom pute a prúdení" medzi nimi, vnímajú mnohorakosť vecí a „storaký súvis" všetkých vecí, ich prelínanie a zjednocovanie. Túžia prekonať protiklady, dosiahnuť „bolestnú rozkoš poznania" a porozumenie. Zažívajú nenaplnenú, beznádejnú, niekedy až sebazničujúcu lásku, pocity osamelosti a zúfalstva z (ne)pochopenia podstaty samého seba a sveta. Poznajú pocit pominuteľnosti práve preto, že túžia po večnosti a dokonalosti. Podľa Hesseho však dokonalosť možno dosiahnuť len v okamihu umierania. Umieranie chápe ako posledné prenikanie vedomia, posledné sebaoddanie, ktoré sa konečne podarilo: „Pravdepodobne každá smrť má tento význam, pravdepodobne sa každý umierajúci sám v sebe završuje, zbavuje omylu túžobného želania, odovzdáva sa a nič nechce.“ Hesse ospevuje aj nekonečnú silu a múdrosť prírody, vyzýva nás k návratu k nej, k vzájomnému spojeniu, splynutiu človeka a prírody, ktorá jediná je dokonalá.
Zaujímavý je aj spôsob, ako o týchto problémoch uvažuje a formuluje ich. Opätovne sa pýta, či problém vôbec možno vyjadriť a ak áno, ako a akými prostriedkami. Jeden problém vidí vo viacerých súvislostiach, usiluje sa ho zachytiť v rôznych dimenziách a cieľavedome sa bráni akémukoľvek zjednodušeniu. Jeho dzá sú existenciálne myšlienky vyjadrené umeleckou metaforou. Neprehliadnuteľná je ich myšlienková hĺbka a Hesseho schopnosť tlmočiť ich poetickým, literárnym jazykom, plastickými obrazmi, čo dávajú ideám, ktoré spredmetňujú, pôvab a silný citový náboj. dzá sú vlastne podobenstvá: Anzelm v rozprávke Iris hovorí: „Každý pozemský jav je podobenstvom a každé podobenstvo je otvorenou bránou, ktorou duša, ak je pripravená, môže vojsť do vnútornej časti sveta, kde sme všetci jednou bytosťou – ty a ja, noc a deň. Každý človek sa zavše ocitne pred otvorenou bránou, každému niekedy zíde na um myšlienka, že všetko viditeľné je podobenstvom a že za podobenstvom prebýva duch a večný život. Pravdaže, iba poniektorí prejdú tou bránou a obetujú krásnu vidinu za tušenú skutočnosť.“
Dramatický osud hrdinov sprevádza silný emotívny náboj. Dramatickosť diela pritom nevyplýva z deja. Namiesto „vonkajšieho“ napredovania deja sme svedkami dramatickosti existenciálneho zážitku hlavnej postavy, s jej mučivým prežívaním a hľadaním. Hesse zobrazuje ľudské bytie ako drámu jestvovania vo svete. Opisuje, sprítomňuje celú škálu emocionálne zafarbených citovo–vôľových stavov vedomia svojich hrdinov, ako sú úzkosť, zúfalstvo, strach, nepokoj, nádej, viera atď.
Hesseho dzá nastoľujú otázky problematiky bytia z hľadiska filozofie (svet ako kozmos, vzťah chaosu a harmónie; týka sa to najmä rozprávok Faldum, Ťažká cesta, Sled snov, Po stopách sna, áԾ, Piktorove premeny), fenoménu bytia vo forme spoločnosti - úvahy o charaktere doby a stave spoločnosti (ܰó貹, Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy, íš, Mesto). Problematika osobitosti najmä ľudského bytia - povaha individuálneho ľudského bytia, spôsob ľudskej existencie vo svete a jeho poslanie ako indivídua, vrátane problému zmyslu jestvovania ľudského rodu dominuje. Takýto charakter majú rozprávky Človek menom Ziegler, Koniec doktora Knölgeho, ܲܲí, Lesný človek alebo Iris.
Hesse sa viackrát vyjadril, že všetko to, čo napísal, je jeho najvnútornejším vyznaním, „záznamom vlastného prežívania“ podobným výkriku topiaceho sa. „Nové dielo vzniká u mňa v okamihu, keď sa mi zjaví postava, ktorá sa môže aspoň na chvíľku stať symbolom a nositeľom môjho zážitku, mojich myšlienok, mojich problémov.“ Hesseho dzá spredmetňujú odvekú túžbu človeka pochopiť svoje miesto vo svete, svoje poslanie v celku bytia, ktorú ponúkajú v naozaj pôvabnej forme. Ich čítanie je zážitkom pre každého vnímavého čitateľa.
Michaela Geisbacherová
