ղľáԾ
Návrat Marxa do slovenskej filozofie
Ľuboš Blaha: Späť kMarxovi? Bratislava, Veda 2009
Na knižný trh sa dostala publikácia, ktorá po 20. výročí pádu komunistického impéria provokuje už len svojím názvom. Na striktne odborný obsah knihy je jej titul rýdzo marketingový, ale možno trochu zavádzajúci. Evokuje dojem, akoby sme sa vracali kdiskusii ojednom znajvplyvnejších mysliteľov všetkých čias. Problém je vtom, že unás skutočná diskusia ojeho spisoch vlastne nikdy neprebehla, nemáme sa kam vracať. KMarxovmu dielu sa pristupovalo ako kVulgate, kanonizovanému latinskému prekladu Biblie, ktorý sa nesmel opravovať, sktorým nebolo možné polemizovať, iba citovať, komentovať, vysvetľovať - vrámci jedinej povolenej doktríny, doktríny marxizmu-leninizmu vytvorenej Stalinom. Nečudo, že Marxovo skutočné myslenie dnes pozná málokto ajeho spájanie stotalitárnymi režimami vstrednej avýchodnej Európe je rovnako hlúpe ascestné ako spájanie Nietzscheho snacizmom. Nielen preto, že Marx nikdy nevytvoril teóriu nového spoločenského zriadenia (iba bravúrne analyzoval vtedajší stav), ale aj preto, že tento mysliteľ bol skôr ekonóm ako filozof amarxizmus ako ucelený filozofický systém (ktorý odmietal) vytvorili až jeho nasledovníci.
Blahova kniha je vistom ohľade prelomová. Na 528 stranách totiž ponúka dosiaľ najobsiahlejší sumár anglosaských autorov, ktorí sa hlásia kanalytickému marxizmu, neomarxizmu akomunitarizmu. Otýchto autoroch sa unás doteraz vôbec nepísalo, ato nielen uplynulé dve desaťročia, ale ani počas štyridsaťročného komunistického režimu. Je to až nepochopiteľné, pretože nejde onejakých okrajových filozofov, ale opredstaviteľov vplyvného prúdu, ktorých diela sú dlhodobo pevnou súčasťou západného diskurzu. Blahov najväčší prínos spočíva vtom, že uvádza týchto autorov do nášho prostredia azásadným spôsobom tak obohacuje politologickú afilozofickú literatúru na Slovensku. Vtomto zmysle ide ojednu znajdôležitejších kníh vydaných unás vminulom roku. Marx je totiž vnašich podmienkach jedným znajznámejších mien svetovej filozofie, ale zároveň (a to pri bližšom pohľade až šokuje) jedným znajmenej poznaných anajviac deformovaných autorov. Ešte stále je dosť ľudí, ktorí si spájajú jeho Kapitál skomunistickým režimom aobviňujú ho zvecí, oktorých nikdy neuvažoval. Blaha vracia Marxa do slovenského myslenia, ukazuje nesmierne bohatstvo mnohých prúdov, ktoré sa knemu hlásia, ale ktoré sa sním zároveň aj sporia, dopĺňajú ho, odmietajú iprekonávajú. Ak chceme pochopiť, včom sme žili, ako akedy sme sa odklonili od západného myslenia aaké miesto má vňom učenie Karla Marxa, potom treba pristupovať kdielu tohto velikána bez predsudkov asmaximálnou intelektuálnou poctivosťou.
Eduard Chmelár
