ղľáԾ
Javier Sierra: Templárske brány
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Marianna Petrincová
Priznám sa, že som bol kedysi fascinovaný prvými knižnými prekladmi Ericha von Dänikena aJohannesa von Buttlara. Ohurovali ma neuveriteľné konštrukcie vytvorené na základe dômyselnej manipulácie sfaktami. Odvtedy už uplynulo niekoľko rokov amňa už dvaja vyššie spomenutí páni nechávajú chladným. Spomenul som si na nich až nedávno, keď sa mi do rúk dostala knižka španielskeho autora Javiera Sierru (1971) Templárske brány.
Michel Témoin pracuje na projekte Európskej vesmírnej agentúry pre prominentného zákazníka ajeho úlohou je prostredníctvom satelitu zmonitorovať územie Francúzska. Dovtedy dokonale fungujúci amimoriadne presný systém však nečakane zlyháva akariéra mladého vedca je vohrození. Keď si začne dávať dohromady súvislosti, príde na to, že vôbec nejde ozlyhanie techniky, práve naopak. Zisťuje, že gotické katedrály achrámy vo Francúzsku boli postavené podľa zvláštneho „hviezdneho“ vzorca asdokonalosťou aprostriedkami len ťažko zodpovedajúcimi vtedajším podmienkam. Dajú sa nazvať architektonickými zázrakmi apravdepodobne vsebe skrývajú tajomstvo staré niekoľko tisíc rokov. Navyše, znevysvetliteľných dôvodov začínajú vyžarovať neznámu energiu, a tá pravdepodobne spôsobila problémy pri monitorovaní. Témoin sa stáva detektívom-amatérom ahľadá kľúč ku skutočnému poslaniu gotických katedrál, pozorne sledovaný tajomnou organizáciou. Čitateľ sa popri ňom zoznamuje aj s reálnymihistorickými postavami. Jednou ztých najznámejších je Bernard zClairvaux aspolu sním aj deväť odvážnych rytierov, ktorí spoločne stáli pri zrode presláveného templárskeho rádu. Je škoda, že miestami striedanie časových línii uberá na prehľadnosti, autor sa zjavne viac sústredil na prácu sfaktami ako na precízne budovanie deja astavbu príbehu.
Templárske brány sú ďalšou knihou stematikou hľadania Archy zmluvy a Svätého grálu a boja Svetla aTemnoty, boja starého ako ľudstvo samo. Sierra trochu „kacírsky“ konštruuje odvážne hypotézy spájajúce odkazy Biblie sposolstvom staroegyptských božstiev. Zdá sa však, akoby miestami stratil súdnosť, nechal sa uniesť, anechtiac sa tak pridal kmajstrom „konštruktérom“ spomenutým vúvode. Potom už naozaj záleží na čitateľovi, do akej miery mu to dovolí.
Vladimír Radosa
