Recenzia
Richard Cedzo
27.05.2008

ٲٱľ. Príbeh o Daidalovi - Drago Jančar

Drago Jančar

ٲٱľ. Príbeh oDaidalovi

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007

Preklad Svetlana Kmecová

Mýtický človek si nekladie otázky, lebo odpovede sú dané už vopred. Do takéhoto bezmyšlienkovitého prijímania toho, čo je, aj čo prichádza, zasadzuje svoj mýtický príbeh omodernom Daidalovi súčasný úspešný slovinský spisovateľ, dramatik, esejista a publicista Drago Jančar (nar. 1948). Už vmladosti sa politicky angažoval ako novinár proti komunistickému režimu vJuhoslávii, za čo si vyslúžil pobyt vo väzení aprenasledovanie. V80. rokoch sa dostal do povedomia románmi ahrami, jeho diela boli preložené do 18 jazykov. Jančar sa vrománovej tvorbe najčastejšie venuje konfliktu silnej osobnosti, ktorá má odvahu vzoprieť sa represívnym inštitúciám, ako väzenie, vojenské baraky či psychiatrická liečebňa. Podobný postoj uplatnil aj vnajnovšom románe ٲٱľ. Jeho protagonista Pavel Areh, bývalý politický väzeň aza vojny zajatec dostane za úlohu vybudovať vpovojnovej Juhoslávii ovládanej komunistami väzenie pre nepriateľov nového režimu. Hoci Pavel sníval okariére sochára, životné cesty ho priviedli kvybudovaniu väzenia. Podobne ako mýtický umelec Daidalos aj on stavia väzenie na spôsob labyrintu. Budova nemá okná aPavel vymýšľa dômyselné konštrukčné riešenia, aby väzni nemohli medzi sebou nijako komunikovať. Postupne si čoraz jasnejšie začína uvedomovať, že stavia novodobú mučiareň. Mýtická doba, ako Jančar charakterizuje obdobie budovania socializmu vJuhoslávii, je mimoriadne rýchla amimoriadne šlendriánska. Pavel sa svojimi nonkonformnými názormi čoraz viac dostáva do konfliktu snovou byrokratickou mašinériou. Keď sa zrúti časť väzenského múru, ocitne sa za múrmi väznice, ktorú sám navrhol. Po prepustení na slobodu pochopil, že labyrint nepostavil len on, ale slepá aj oddanosť mýtickým chiméram ľudí navôkol ochotných prisluhovať Minosovi – Titovi. Spoločenské vzťahy boli tým nepreniknuteľným labyrintom. Pavlov otec, bývalý partizán, prežil utrpenie koncentračného tábora, preto zvyšok života zväčša mlčal. Synovi však vždy pripomínal, že tam, kde vládnu hrdinovia apolobohovia podobní tým starogréckym, je aj utrpenie, každý má svoju tehlu vo väzení. Román ٲٱľ vykresľuje mýtické obdobie, ktoré je najmä strednej astaršej generácii dôverne známe. Jančar však svojím umeleckým opisom nepranieruje len pomerne nedávne obdobie: Koleso dejín sa otáča, problémy sa stále opakujú ačlovek sa nevie poučiť zminulosti.

Richard Cedzo