ղľáԾ
Tajomné stránky minulosti
Libor Budinský
Vraždy slávnych
Bratislava, Ikar 2005
Po knihách Samovraždy slávnych, Popravy slávnych Trinásť prezidentov o pútavých osudoch, napínavých životných príbehoch a najmä koncoch slávnych či významných osobností celého sveta nám český autor Libor Budinský ponúka Vraždy slávnych. V príbehoch sa oboznamujeme s historickými udalosťami, na ktorých pozadí sa konkrétny životný príbeh odohráva, dozvedáme sa nielen o priebehu vraždy, ale aj o osude vraha, väčšinou atentátnika. Zaznamenané fakty majú len informatívny charakter, veď ako inak by autor mohol opísať takmer sto príbehov na dvoch stovkách strán!
Príbehy nesú mená slávnych osobností a sú zoradené v abecednom poradí, čo nie je najšťastnejšie riešenie, pretože čitateľovi často unikajú súvislosti do značnej miery ho to dezorientuje. Skoky v čase „z rímskeho cisára na talianskeho bankára“ pôsobia trochu rušivo. Mnohé zo slávnych osobností žili v tej istej dobe, na tom istom mieste, navzájom spolupracovali, mali spoločných nepriateľov. Takto by patrili k sebe napríklad Caesar Cicero, české kniežatá Břetislav II. Jaromír, obaja zomreli rukou zradných Vršovcov; pražský biskup Sv. Vojtech Slavníkovec Břetislav II., ktorý priviezol biskupove pozostatky späť do Prahy; český konfident R. Mrva A. Rašín sa zúčastnili na tej istej revolúcii; ruských cárov Pavla I. Petra III. spájala Katarína Veľká; kňažnú Ľudmilu, starú matku Sv. Václava, zniesla zo sveta práve Václavova matka. Tieto mnohé iné súvislosti čitateľovi unikajú jedinou možnosťou ostáva neustále listovanie v knihe „hľadanie nitiek“. Možno by bolo vhodnejšie členenie podľa miesta, kde tieto osobnosti žili pôsobili. Takisto chýbajú informácie o dielach, ktoré sa podrobnejšie venujú spomínaným udalostiam alebo úzko s nimi súvisia (napr. názov knihy, ktorá preslávila kontroverzného spisovateľa a režiséra P. P. Pasoliniho iné).
Takto koncipovaná kniha poskytuje zaujímavý pohľad na to, ako sa v priebehu vekov na rozličných miestach menili tresty za vraždu, do akej miery ich podmieňovali mocenské politické zámery najmä peniaze, ktoré k tomu neodmysliteľne patria.
Okrem zavraždených slávnych osobností z dávnej histórie českej, rímskej, ruskej, anglickej, francúzskej, americkej, gréckej, nemeckej či indickej autor spomína aj nedávne obete vraždy, napríklad talianskeho módneho návrhára G. Versaceho, americkú krásku N. Brownovú-Simpsonovú, amerického novinára D. Pearla, potomka bankárskej rodiny J. von Metzlera iných. Svoju knihu autor završuje krátkym exkurzom Ako sa vraždí v Čechách. Zaujímajú ho najčastejšie dôvody vrážd, tzv. domácich zabíjačiek (vraždy v domácom prostredí s problémovými medziľudskými vzťahmi), sexuálne, majetkovo motivované vraždy, ako aj nájomné vraždy. V záverečnej kapitolke uvádza číselnú štatistiku, donedávna dominovali v počte vrážd Spojené štáty, ale v posledných dvoch rokoch ich predstihla Kolumbia (čísla sú až zarážajúce).
V súvislosti s trestami za vraždu autor veľmi okrajovo rozoberá aj problematiku trestu smrti, nevyriešené vraždy, dokonalé vraždy, pričom uvádza známu tézu: „Dokonalá vražda neexistuje, sú len nedostatočné dôkazy.“ Ďalšími témami sú vraždy bez mŕtvol, vraždy objasnené po rokoch, masové vraždy, v ich súvislosti spomína známych masových vrahov z Ruska, Ameriky Čiech a vraždy, ktoré majú za následok samovraždu.
Okrem brutality vrážd zarážaj krutosť trestov v dávnych dobách, mučenie týranie bolo bežnou praxou. Prekvapujúci je neraz aj nezmyselný dôvod vraždy takmer až „netrestanie“ mnohých vrahov.
Michaela Geisbacherová
