Recenzia
Michal Schuster
04.03.2005

Nevlastný brat - Lars Saabye Christensen - Svet chce byť klamaný

Svet chce byť klamaný

Svet chce byť klamaný

Lars Saabye Christensen

Nevlastný brat

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004

Preložila Jarmila Cihová

Príbeh románu Nevlastný brat rozpráva ten menší z nevlastných bratov, malý, krpec menom Barnum, ktoré dostal po známom reklamnom mágovi, čo si zo sveta spravil cirkus. Je nesmelý až bojazlivý, tak trochu posero, vďačný fackovací panák. Druhý brat sa volá Fred – v nórčine jeho meno znamená mier. Je vysoký, rovno dlháň, málovravný tulák, samotár. Z ničoho nemá strach. Svojho mladšieho brata sa bez mihnutia oka spýta, či mu má zabiť brata. Zdá sa, že nikoho nepotrebuje.

Ich vzájomný vzťah je zvláštny, ale nie je bez lásky. Útrpnej, a predsa šťastnej. Je plátnom, na ktorom sa premietajú ostatné životy, ostatné lásky, ostatné straty. Je pozadím, pred ktorým sa ako pred kioskom s kandizovaným ovocím a pornografickými časopismi odohrávajú príbehy románu, príbehy novodobej ságy.

Lars Saabye Christensen udržiava čitateľa v neustálom napätí. Čosi z budúcnosti aj prezradí, no nie dosť, aby zvedavého čitateľa len nalákal. Približne po tridsiatich stranách pravidelne dochádza k prekvapeniam, zauzleniam, riešeniam, ktoré nikdy nie sú definitívne.

Nečudo, že chýr o Christensenovom Nevlastnom bratovi sa rýchlo rozniesol po svete. Rodinná sága je čítaním viac než rodinným. Je čítaním o fantázii, čo z toho, čo porozpráva nízky Barnum, je vlastne veľkou a čo malou či vôbec žiadnou pravdou? Mundus vult decipi, ergo decipiatur - svet chce byť klamaný, teda ho klamme, zaznieva v knihe z rôznych úst, dalo by sa povedať, že takmer po meči. Aby autor tento názor ešte väčšmi podporil, mnohé fakty zahmlieva, nevyzrádza, necháva priestor na domýšľanie, fantazírovanie. Nič nie je také isté ako pochybnosť. Nevlastný brat je román - kaleidoskop, je kaleidoskopom drobných príbehov, ktoré odzrkadľujú beh sveta. Ako sa Barnum presviedča na vlastnej koži, práve skutočné príbehy sa opisujú najťažšie, najťažšie sa upravujú do podoby scenára pre film s presne vymedzeným množstvom políčok.

Barnum je rodený rozprávač: takmer nepozorovane dokáže zmeniť úbohú skutočnosť na fantáziu. Možno aj v tom je šarm tejto knihy. A možno v príbuznosti strát a nálezov, občas takmer splývajú. Ktovie, možno sa všetci mýlime. Možno áno, možno nie - ako do omrzenia opakuje Barnumov najväčší priateľ.

Michal Schuster