ղľáԾ
Ako sa dožiť sto rokov vplnej duševnej sviežosti? Odpoveď na túto otázku môžu čitatelia hľadať s Vilmou JAMNICKOU vjej knihe spomienok Elixír môjho života, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Ikar aspolu s99-ročnou herečkou ju napísala Marika STUDENIČOVÁ. Pri ich pravidelných stretnutiach sa odvíjal život malej Vilmy Březinovej od narodenia 11. 11. 1906 včeskej dedinke Barchov, cez detstvo prežité vLinzi, kde jej otec projektoval most, aneskôr vDevíne (od roku 1921), až po maturitu anástup na štúdium medicíny v Bratislave, kde sa stretáva sosudovou láskou – Jánom Jamnickým. Obdiv khereckému umeniu sa unej prebudil počas zájazdu do Paríža, kam ju rodičia poslali po maturite. Krozhodnutiu venovať sa mu profesionálne dospela po náhodnom stretnutí sJankom Borodáčom. Nechala medicínu aprestúpila na Hudobnú adramatickú akadémiu. Odrazu sa jej vživote stretli dve lásky – divadlo aJán Jamnický. Žiaľ, ani jedna jej nepriniesla šťastie, naopak, viac príkoria ako sebauspokojenia. Preto životnú rovnováhu hľadá a nachádza vjoge, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou jej života dodnes. Tak pani Vilma Jamnická spolu sMarikou Studeničovou postupne odkrýva sto rokov ľudského veku, neraz aj samoty, sto rokov prevratných udalostí, ktoré zasiahli do jej osobného života. Prvú svetovú vojnu avznik Československej republiky prežili ako česká rodina vLinzi, rozpad republiky vBratislave, časť druhej svetovej vojny v Paludzi na Liptove uJamnického starej mamy. Skoncom vojny prichádza aj rozpad manželských vzťahov. Ich kríza sa prenáša aj do divadla, navyše začínajú sa politické previerky v50. rokoch, čo pre Vilmu Jamnickú znamená tichý ústup zo scény. Vtedy sa unej začali prejavovať zdravotné problémy. Práve to ju nasmerovalo ktomu, aby si prehĺbila vedomosti oliečivých bylinkách. Podobne ju hlboký záujem ojogu aduchovný život priviedol kastrológii. Vnej hľadá vysvetlenia takých znamení, ako časová zhoda rozvodu sJ. Jamnickým aúmrtie Dr. Alexandra Kunošiho, druhého muža jej života, uktorého našla uznanie, obdiv alásku. Napokon na desiate výročie týchto udalostí zomiera aj J. Jamnický (1972). Tým však Vilma Jamnická svoj život neuzatvára, naopak, začína novú etapu, púšťa sa do stavby domu. Ani pri tom však nevyčerpá svoju životnú energiu, ešte jej zostáva dosť na to, aby ju rozdávala priateľom, ktorí ju často navštevujú, a prostredníctvom kníh aj čitateľom.
Touto pozitívnou energiou bola nabitá aj milá slávnosť uvedenia knihy spomienok Elixír môjho života medzi čitateľov 2. júna vbratislavskom kníhkupectve Svet knihy. Knihu pokrstil elixírom pani Vilmy JAMNICKEJ jej obdivovateľ Milan KŇAŽKO. Otúto úlohu honepožiadala náhodou. Zjeho horoskopu vyčítala, že vpredchádzajúcom živote bol kňazom. Svoju vynikajúcu duševnú kondíciu preukázala Vilma JAMNICKÁ prednesom svojich najobľúbenejších veršov zVillona oPani zbormajstrovej. Hoci pre nepriazeň osudu jej uniklo mnoho javiskových úloh, kde by mohla prejaviť svoj talent, len máloktorej zjej hereckých kolegýň je dopriate sa tak autenticky stotožniť stýmito veršami ostarobe:
,,Ach, mladý vek náš, ten bol krásny,
Lež staroba je ukrutná.
Smutný je vek to, prenešťastný.
Veď to raz každý ochutná.“
Knihy Vilmy Jamnickej: Letá azimy sJánom Jamnickým, Bratislava, Slovenský spisovateľ 1985; Sny avidenia, Bratislava, Mladé letá 1991; Sny avidenia, Bratislava, Ikar 2001; Astrologické aspekty aneb Umíš číst ve hvězdách?, Bratislava, Eugenika 2002; Elixír môjho života, Bratislava, Ikar 2005
