ղľáԾ
Bratislava, Ikar 2011
Preklad Alena Redlingerová
Na počiatku detektívneho príbehu obyčajne stojí zločin. Grishamovo Priznanie však nie jeklasická detektívka. Zločin sa síce stal, alenikto presne nevie, ako. Zmizlo dievča, nojej telo sanikdy nenašlo. Natrest smrti odsúdia mladého černošského chlapca Dontého Drumma, aletesne pred popravou sa ukansaského farára Keitha Schroedera prihlási istý Travis Boyette, ktorý jepresvedčený ochlapcovej nevine. Vie to, lebo vraha pozná. Sám jevrahom. Aspoň to osebe tvrdí. Môže však Schroeder veriť kariérnemu zločincovi? Je vôbec možné, aby vcele smrti sedel deväť rokov nesprávny človek? A ak áno, ako mohli odsúdiť muža zavraždu, keď nemali telo? Ako to, že uverili priznaniu, ktoré sipolícia očividne vynútila? Ako je možné, že obžalovaného černocha súdila čisto belošská porota? Má Donté ešte vôbec šancu na záchranu?
Priznanie je pútavým príbehom boja o život človeka vspoločnosti, kdetrest smrti slúži poškodeným akozadosťučinenie, politikom asudcom akopredvolebná kampaň a médiám akozdroj príjmov. Grisham, sám vyštudovaný právnik, je v súdnej sieni akodoma, čitateľovi ponúka zasvätený pohľad do vnútra amerického juristického systému apokračuje v sérii úspešných románov z právnického prostredia, doktorej saradí Prípad Pelikán, Firma, Klient amnohé ďalšie. Za Priznanie získal v roku 2011 cenu Harper Leeovej, ktorá saudeľuje umeleckým textom zanajlepšie vyobrazenie schopnosti právnika ovplyvniť dianie vspoločnosti.
John Grisham premyslene narába s časom, bohato využíva retrospektívu, hrá sa sdynamikou deja avykresľuje celú paletu postáv, odmatky obete pomatku domnelého vraha. Miestami sa Priznanie číٲ ako Capoteho reportážna próza Chladnokrvne: obehovoria ozločine atreste, obe začínajú niekde uprostred alen postupne odkrývajú skladačku minulosti, prítomnosti abudúcnosti. Hoci je však Grishamov príbeh fikciou, je zároveň manifestom osobného postoja autora v otázke trestu smrti. Jekritikou systému, ktorý nasmrť posiela nevinného anapriek dôkazom zapiera svoje pochybenie. Jepranierom funkcionárov, ktorí viac hľadia navlastnú kariéru ako na ľudský život.
Preklad Aleny Redlingerovej sa až na niekoľko diskutabilných formulácií číٲ prirodzene ahladko, pričom však text neoberá oemocionálny náboj. Priznanie síce prečíٲte najeden dych, ale príbeh posebe zanechá otázniky. Hoci saodohráva vamerickom Texase, uvažovanie nadhodnotou ľudského života, spravodlivosťou súdu aprimeranosťou trestu nikde neprestáva byť aktuálne.
