Nitra, Enigma
Aké funkcie má jazyk? Prečo si ľudia (ne)rozumejú? Kedy sa zrodil preklad a aké sú jeho techniky? Načo je dobrá prekladateľská analýza? Ako pomáha prekladateľovi slovník? Aj na tieto otázky odpovedá Daniela Müglová, germanistka, rusistka a translatologička, v tejto publikácii. Jej prvá časť predstavuje širší úvod do problematiky medziľudskej komunikácie, autorka sa v nej zaoberá štruktúrou a klasifikáciou rečových aktov, neverbálnou komunikáciou (mimika, gestika, haptika, kolorika), ako aj špecifikou monolingválnej a bilingválnej komunikácie. Kapitola o komunikácii sa tak stáva tematickým i terminologickým základom ďalšieho textu. Najväčšiu pozornosť autorka venuje prekladu a tlmočeniu. V knihe nájdeme hádam všetko – od dejín prekladu a tlmočenia, cez ich diferenciáciu, klasifikáciu a ukážky symbolov používaných pri notácii, až po praxeologické aspekty ovplyvňujúce výkon tlmočníka/prekladateľa. Informačne hutný text spríjemňuje množstvom úsmevných príkladov zo života, ktoré pomôžu lepšie pochopiť opisované javy (napríklad ako sa z Dňa Nanebovzatia Panny Márie môže stať Deň letectva). V ďalšej kapitole sa osobitne venuje prekladu „troch prekladateľských orieškov“ – metafor, slovných hračiek a ustálených spojení, pričom čitateľ si v závere sám môže otestovať svoje prekladateľské schopnosti. Súčasťou publikácie sú aj príspevky Michala Dvoreckého a Martina Mačuru. Michal Dvorecký hovorí o procese prekladateľskej analýzy a využívaní slovníkov pri preklade. Martin Mačura sa zas venuje prínosu počítačov v procese prekladu a predstavuje nástroje podporujúce preklad (CAT). Komunikácia, tlmočenie, preklad je zaujímavým čítaním pre profesionálnych tlmočníkov a prekladateľov, pre študentov tohto odboru, ako aj pre širšiu verejnosť. Profesionáli ňou nepohrdnú kvôli obsahu, laici kvôli štýlu, akým je písaná. Nepovšimnuté určite neostane ani Prekladateľské desatoro v samotnom závere knihy, pripomínajúce zásady vedúce ku kvalitnému prekladu (Budeš prekladať zmysel a nie slová). Okrem zoznamu použitej literatúry disponujú tri z kapitol aj množstvom odkazov na ďalšiu sekundárnu literatúru pre tých, ktorí sa podľa autorkiných slov „neuspokoja s málom“. Publikácii môžeme vytknúť len chýbajúci abecedný register kľúčových pojmov, ktorý by určite pomohol lepšej a (najmä) rýchlejšej orientácii v texte. A prečo teda spadla, resp. prečo sa nedostavala Babylonská veža? „Lebo nie je možné vybudovať pevné medziľudské kontakty s inými kultúrami vtedy, keď neovládate ich jazyk,“ vysvetľuje autorka. Jej dielo má ukázať budúcim prekladateľom, ako sa na svoje povolanie pripraviť a ostatným pripomenúť, že práve tlmočník im pomôže úspešne dostavať ich medzikultúrne kontakty. Vďaka svojej informačnej nasýtenosti sa navyše Komunikácia, tlmočenie, preklad môže stať jednou zo základných translatologických príručiek.