��������

Bratislava, Artforum 2010.
Preklad Eva Palkovičová

„Nechcel som vedieť, ale dozvedel som sa,“ je charakteristická prvá veta románu Také biele srdce, ktorý španielskemu autorovi priniesol literárne uznanie. Jeden z najvýznamnejších súčasných svetových prozaikov sa k slovenskému čitateľovi dostáva pomerne neskoro a vo veľmi zúženom profile. Okrem prekladu ukážky zo spomínaného románu, jednej poviedky a jednej štúdie sa u nás Maríasovi nevenovala pozornosť. Premiérou je až zbierka poviedok Keď som bol smrteľný. Ob sahuje dvanásť poviedok. „Nechcel som vedieť, ale dozvedel som sa,“ – problém tajomstva a pravdy, otázok a odpovedí prestupuje nielen spomínaný román, ale celú Maríasovu dielňu. Inak to nie je ani v tejto knihe. Rovnaké motívy a niekoľko odsekov poviedky Na svadobnej ceste sa zhodujú s románom Také biele srdce. V zbierke však autor necháva scénu nerozvinutú, aby ukázal, ako v úvode spomína, že iné rozuzlenie a otvorený koniec robí z textu iný text... Javier Marías je brilantný rozprávač a štylista pohrávajúci sa so slovami a so schopnosťou vyjadriť silnú pointu neprvoplánovo, ale otvorenosťou príbehu. V zbierke sa striedajú poviedky s nádychom detektívnym, s oslabeným dejom alebo naopak, veľmi rýchlym spádom či jemnou mystikou. Pre autora príznačné opakovanie scén alebo paralelných situácií môžeme pozorovať i prechodom postáv z jedného príbehu do druhého, avšak každý z nich je jedinečný s vlastným motívom a prekvapivým rozuzlením. Marías, okrem iného britký autor novinových stĺpčekov, konanie postáv v poviedkach nehodnotí, akékoľvek morálne súdy alebo poučenia absentujú. Nahrádza ich ironické konštatovanie. Či už je protagonista svedkom tichej vraždy alebo nevery, či už odhalí marenie vyšetrovania v najvyšších kruhoch, nikto a nič nie je odsúdeniahodné. Radšej nech vrah používa holiaci strojček namiesto britvy v spolužití s novou partnerkou... Marías ponúka slovenskému čitateľovi dvanásť poviedok, na ktorých štýl azda nie je zvyknutý. Abstraktný pojem zla ostáva vo svojej ťažko definovateľnej rovine popri konkrétnom príbehu, a preto zlo nemusí byť odsúdeniahodné ani potrestané. S tým súvisia rôzne podoby lásky, niekedy aj absurdnej – a pohnútky z nej vyplývajúce. „Lebo základným pocitom detstva nie je túžba, ale očakávanie,“ zamyslí sa literárny hrdina jednej z poviedok. V každom z príbehov očakávame – rozuzlenie a odpovede na nastolené otázky. A aj keď sa ich dozvieme, je ešte mnoho neodhaleného, ktoré nám nedovolí vyniesť jednoznačný súd. Taký je Marías. Spája realitu s tušeným a predpokladaným, niekde mystickým.