Recenzia
Lucia Mattová
11.03.2009

Ruská dráma

Ruská dráma, Divadelný ústav, Bratislava 2008. Preklad Eva Maliti-Fraňová, Romana Maliti

Zborník prekladových textov Ruská dráma vychádza vDivadelnom ústave ako 8. zväzok edície Nová dráma / New Drama. Vtejto edícii sa už niekoľko rokov publikujú diela mladých zahraničných autorov: „prinášajúcich nový pohľad, nové témy, nové formy i nové možnosti v dramatickej tvorbe.“ () Vpredchádzajúcich rokoch vtejto edícii vyšli okrem iného zbierky Nemecká dráma (2004), Srbská dráma (2007), Maďarská dráma (2007), ale aj výbery ztvorby jednotlivých autorov: poľského dramatika Ingmara Villqista: Hry (2003), či britského dramatika Patricka Marbera: Hry (2006).

Ruská dráma ponúka čitateľovi výber z tvorby piatich súčasných ruských dramatikov: Maxima Kuročkina (1970): ܳň, Jurija Klavdijeva (1974): Poďme, čaká nás auto, Vasilija Sigareva (1977): ĺč, Oľgy Muchinovej (1976): í, Ivana Vyrypajeva (1974): ú aje doplnená štúdiou divadelného kritika, prekladateľa apublicistu Johna Freedmana: Piati ruskí dramatici 21. storočia. Práve vspolupráci Johna Freedmana aRomany Maliti bola táto generácia súčasných ruských dramatikov počas festivalu Nová dráma / New Drama 2008, ktorého súčasťou bola sekcia Focus Rusko, predstavená aj slovenskému divákovi. Sekcia Focus Rusko (12. – 14. 5. 2008) bola venovaná výhradne súčasnej ruskej dramatickej tvorbe.

Preložený výber zo súčasnej rusky písanej dramatickej tvorby má široký záber a jetematicky rôznorodý. Divadelná hra ܳň (2000) konfrontuje mytologický príbeh srealitou dneška asnaží sa načrtnúť odpoveď na otázku: „Pomstiť, či odpustiť hriechy minulosti?“ Po poetickom Kuročkinovi nastupuje krutá a ťaživá realita Klavdijeva vhre Poďme, čaká nás auto (2006). V tomto duchu pokračuje aj Sigarevovov ĺč (2007), ktorý až dokumentárnym spôsobom opisuje komplikovanosť, ale aj hĺbku nezištného vzťahu dievčaťa kmatke. Oľga Muchinová v hre í (2004), ktorú napísala po niekoľkoročnej odmlke metódou Verbatim (t.j. ako vlastný text divadelnej hry sú použité výhradne autentické pramene, napr. interview, iba zriedkakedy doplnené autorskými poznámkami), reprodukuje život ruskej smotánky, so všetkým leskom ajbiedou. Vyrypajevov ú (2006) vduchu Dostojevského poetiky rozpráva príbeh masového vraha.

Každá hra nesie silný aosobitý autorský rukopis, neraz drsný, ale nestrácajúci melodiku azmysel pre krásu. Treba oceniť, že tieto črty sa prekladateľkám podarilo zachovať aj vslovenskom preklade.

Napriek konštatovaniu, že ide opublikáciu mladých ruských dramatikov, ich diela nie sú vslovenskom kontexte úplne neznáme. Vostatných rokoch sa na javiskách slovenských divadiel objavili diela O. Muchinovej (áň-áň, 2002; You, 2003), V. Sigareva (Čierne mlieko, 2003) aj I. Vyrypajeva (Sny, 2004; í, 2004). Ztohto pohľadu výber súčasných ruských dramatických textov Ruská dráma komplementárne nadväzuje na korpus tých hier, ktoré už boli vslovenských divadlách uvedené, adokresľuje tak obraz ostave apodobe súčasnej ruskej drámy. Tento pohľad dopĺňa záverečná štúdia Johna Freedmana, ktorá opisuje jej zrod avývoj. Freedman zdôrazňuje, že zatiaľ čo v 90. rokoch boli mladí dramatici odmetaní, ako ľudia bez talentu abez kontaktu so súčasným svetom, dnes už nik nepochybuje otom, že diela týchto mladých dramatikov jednoznačne patria ksúčasnej svetovej dramatickej tvorbe. Ich početné preklady do mnohých svetových jazykov to iba dokazujú.

Ruská dráma vpreklade Evy Maliti-Fraňovej aRomany Maliti je po niekoľkoročnej odmlke prakticky prvým knižne vydaným dielom zruskej dramatickej tvorby apotvrdzuje, že súčasní ruskí dramatici dokážu zaujať aj inšpirovať.

Lucia Mattová