ղľáԾ
Vstupné strany knihy s podtitulom Sedemnásťslabičná antológia prinášajú dvehaiku: jedno odIvana Laučíka a autorom druhého jenajznámejší japonský básnik, zakladateľ a majster haiku Macuo Bašó. Ďalej sa už predstavuje trinásť slovenských autorov, ktorým editor Oleg Pastier položil tú istú otázku: Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá natakomto minimálnom priestore nájsť anapísať?
Daniel Hevier má „rád minimalizmus každého druhu“. Jeho verše predstavujú tichú krajinu sosvetlom a pohybom a s hudobnými motívmi:
Slabiky haiku
na bielom snehu stránky
jak vtáčie stopy
Karol Chmel hovorí o „ohromnej slobode vsedemnásťslabičnej ohraničenosti,“ tu sú sentencie s motívmi typickými prejeho poéziu. „Málo slovami je v ňom možné vyjadriť nesmiernosť,“ kde je „presne vyvážená miera medzi mlčaním a hovorením,“ odpovedá Rudolf Jurolek, ktorý predstavil haiku s prírodnými motívmi, charakteristickými prejeho najlepšiu lyriku. Haiku Ivana Kadlečíka obsahujú neobyčajné metafory, hru soslovami ahláskami, neodmysliteľné hudobné motívy atémy ozrode azániku, otradíciách a súčasnosti, o dobre azle. Preň ho „drobnosť haiku jeobrovská vo výhodách“:
Stratiť sa vtexte
iná sloboda nie je
len vokovách slov
Valerij Kupka vníma všedné i pozoruhodné veci surrealisticky; oforme haiku hovorí: „je natoľko klasická, že bude, zdá sa, vždy moderná“ a „napriek putám sedemnástich slabík... veľmi slobodná aoslobodzujúca“. Zdanlivo samozrejmé pravdy, vypovedajúce ozákonitostiach života – to sú haiku Jána Litváka, lebo „ak má človek čo povedať, zvyčajne topovie pár slovami“. Prírodné impresie a symbolistické prvky sú voveršoch Igora Nuska, ktorému jehaiku „už pridlhé...“. Oleg Pastier zasvätil svoje haiku prevažne známym osobnostiam aznakom ichtvorby (Ajgiovské haiku):
Aduše ako
sviece vbdelej tme aj po
zhasnutí horia
Racionálne, strochou didaktizmu vníma skutočnosť Ján F. Púček vhaiku – „najtenšej hranici medzi povzdychom a mlčaním“. Hra shláskami, objavné metafory aprírodné motívy – to sú „haiku úsporné, slová ticho hľadané“ uPetra Repku. „V sieťach haiku sa dá zachytiť celý svet,“ odpovedá Angela Repka, ktorej haiku inklinujú často k aforizmom. Podobne ako u Jána Štrassera, ktorého verše obsahujú ajsarkazmus:
Už celkom slušne
vieš zaobchádzať nožom.
Ešte vidličkou.
Ivan Štrpka editorovi o haiku píše: „Japonci hovoria, že má štruktúru blesku. Ajjeho tvar arýchlosť. Ajjeho svetlo...“:
Je toplachý vták,
veď sotva znesie jedno
ľahké tlesknutie.
Veľmi zaujímavý jedoslov – miniesej I. Kadlečíka. Apred doslovom prázdna strana snadpisom Prázdne haiku. Ako výzva knapísaniu?
