��������

Ľudské zverstvá

Guido Knopp: Zajatci. Bratislava, Ikar 2009. Preklad Elena Linzbothová

Guido Knopp je Nemec, ktorý sa narodil až po vojne v roku 1948. Nezažil teda zverstvá vojny na vlastnej koži. Je však historikom, novinárom, spisovateľom a filmovým tvorcom a systematicky sa zaoberá štúdiom a analýzami historických faktov.

Knoppa v detstve a puberte nekŕmili – ako našu generáciu päťdesiatnikov - rozprávkami o ruskom hrdinstve, o statočných sovietskych vojakoch. Z najbližšieho okolia pozná výpovede o nezmyselnosti vojny a biede krutého ľudského ducha. Môže si však pamätať hrôzy, ktoré nastali potom, po vojne, najmä pre porazených. „Ruskí vojaci neušetrili ani jednu ženu, ani dvanásťročné dievčatá, stareny, rádové sestry či ženy krátko po pôrode. Jednu mladú matku strhli z pôrodného stola po ťažkom kliešťovom pôrode a brutálne ju znásilnili. Čoskoro nato vykrvácala a nemecký ošetrujúci lekár, ktorý jej nevedel pomôcť, sa zo zúfalstva obesil."

Vojna na vlastnej koži vyzerá inak ako filmová epopeja. Historicky nesmierne silná kniha Zajatci rozpráva príbehy jednotlivých Nemcov, ktorí mali tú smolu, že sa narodili ako nemeckí civilisti a po sovietskom víťazstve padli do rúk Rusom a ich spojencom. Kým však britské, americké či francúzske zajatecké tábory pre nemeckých vojakov mali vymoženosti ako športovú sálu, kino, sprchy, čisté postele a bielizeň a dostatok stravy, ba i cigariet, ruské zajatie pre mnohých Nemcov znamenalo istú smrť. Guido Knopp s perfekcionizmom sebe vlastným nekomentuje, nemoralizuje a neprifarbuje krutosti víťazov. On ich iba zaznamenáva, podčiarkuje ich výpoveďou tých, ktorí prežili a ktorí tak isto nie sú schopní rozprávať o svojich emóciách, iba o faktoch. Nemeckých civilistov, antifašistov a antinacistov vyhnali víťazi z domovov, zabili ich rodiny a ich poslali na Sibír, do gulagov, do táborov smrti. Nemecké koncentračné tábory boli symbolom hrôzy a beznádeje. Aké boli na revanš tie ruské, to sme sa však roky nesmeli dozvedieť. Aj teraz, po vyše šesťdesiatich rokoch od skončenia vojny, človeka až striasa, keď číta, akých zvrhlostí je schopný človek, vyhovárajúc sa na vojnový systém. Tehotné nemecké ženy, vyzuté z čižiem, vyzlečené z kabátov, museli len v pančuchách pochodovať v snehu a v mraze do vzdialených táborov. Je zázrak, že to vôbec niektoré prežili. A čo ich čakalo v táboroch?! V niektorých si museli samy vyhrabať diery do zamrznutej zeme a žiť v nich ako krysy. Krysy sa však určite stravovali lepšie ako tieto úbohé ľudské bytosti. Denne ich vypočúvali, bili, znásilňovali a vtĺkali im do hláv, že musia trpieť za nemecké vojenské ťaženie.

Prof. Dr. Guido Knopp (60) študoval históriu, politológiu a publicistiku vo Frankfurte, Amsterdame a Würzburgu. Od roku 1978 pôsobí v štátnej nemeckej televízii ZDF. V jeho réžii vzniklo veľa dokumentárnych snímok o vojnových časoch, ktoré získali aj filmové ocenenia. Jeho literárne dielo Zajatci sa číta so zatajeným dychom, lebo aj keď už roky poznáme koniec druhej svetovej vojny, nepoznáme - a dúfajme, že ani nespoznáme - koniec ľudskosti. Guido Knopp je toho strážcom.
Peter Fabiani