ղľáԾ
Povestný poklad povestí
Anton Habovštiak: Slovenské povesti II
Martin, Matica slovenská 2003
Asi nikde na svete sa vdávnej minulosti nenachádzalo toľko pokladov ako práve unás. Táto myšlienka nám môže napadnúť pri čítaní druhej časti Slovenských povestí nedávno zosnulého Antona Habovštiaka. Definuje povesť ako „poetický výklad historických adobových zvláštností“, ktoré človeku pomáhajú budovať si vzťah krodnému kraju. Povesť je vo vzťahu knárodnej kultúre výnimočná: má zvláštnu funkciu nachádzať čarovnosť včasom apoužívaním ošúchaných javoch aprivádza nás kprameňom, ktorých podobu si môže zachovať iba stáročná pamäť ľudovej tradície. Lingvista a prozaik Anton Habovštiak ju poctivo kultivoval, veď toto je už jedenásta knižka slovenských povestí, ktoré zozbieral pri svojich dialektologických výskumoch.
Dôležitou črtou povestí je ich „našskosť“. Nachádzajú sa medzi nimi povesti inšpirované konkrétnymi historickými postavami (Atila, svätí Cyril aMetod, Svätopluk) audalosťami (príchod Maďarov, turecké atatárske vpády). Mnohé vysvetľujú magické alebo historické okolnosti vzniku miest a prírodných úkazov, stretávame sa však aj srozprávkovými či poverovými príbehmi. Každý príbeh je presne situovaný, pričom nie je zanedbaná ani jedna zčastí Slovenska: ocitneme sa na Orave, Liptove, Spiši, Kysuciach, Zemplíne, vGemeri, Tekove aŠariši, vprostredí aokolí takých miest ahradov, ako Trenčín, Bratislava, Bojnice, Zvolen, Bardejov, Žiar, Košice, Rožňava, Ružomberok, Prešov aVranov. Postavy sú najčastejšie zo sveta jednoduchých ľudí, ale mnohé povesti sú späté so životom uhorskej šľachty (Juraj Turzo, Pálfi, Matej Korvín). Pripájajú sa ešte démonické postavičky, ktoré dokresľujú ľudové vysvetľovanie rôznych životných, prírodných a historických javov. Asi najreálnejšia je na mnohých povestiach proporčnosť dobra azla vo vnútri ľudských postáv. Nie všetky povesti sa končia tragicky, nie všetky sa končia šťastne. Ich jazyk je jemne historizujúci. Ilustrátor Peter Matis aautor grafickej úpravy Igor Štrbík zase pripravili vkusnú formu pre posolstvo aatmosféru knižky – aj ich zásluhou sa dostala do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska 2003.
Vzáverečnej povesti oBojnickom zámku sú poklady Jána Františka Pálfiho odmietnuté otcom jeho francúzskej lásky, čím Pálfi veľmi trpí. Anton Habovštiak sa vyše štyri desaťročia usiloval oto, aby neboli odmietnuté poklady, ktoré nám ponúka naša vlastná minulosť. Ich opovrhnutím by sme trpeli len my. Aj vďaka literárnemu odkazu A. Habovštiaka tieto poklady nezmiznú vútrobách zabudnutia. Ich zmiznutie by totiž nebolo ani povesťovo-zázračné, ani poetické.
Zuzana Hašková
