��������

Fama Art 2013

Viacnásobne ocenený účastník známych literárnych súťaží Tomáš Repčiak debutuje s útlou knižkou a veľkými ambíciami. Usiluje sa ňou totiž čitateľa rozosmiať, a to možno považovať za ambiciózny cieľ. Kniha Zo života Karčiho Vešeľaka má formu epizodického, nechronologického rozprávania, či skôr fejtónov. Autor stoštyri textov viac-menej voľne rozdelil do celkov pomenovaných podľa ročných období a prírodných živlov. Stredobodom prešovsko-sídliskového vesmíru v deji je, samozrejme, Karči Vešeľak, pravdovravný školák a večný filozof. Človek by o ňom nepovedal, koľko toho môže vedieť. Veď ani nie je na to mudrovanie sám. Výdatne mu pomáha cvičiteľ kung-fu, o dva roky starší Šimurda alias Britvi, prípadne aj spolužiak Totko, ktorý sa cez hodinu bojí vypýtať na záchod. Očividne dokonalá zostava. No Karči to má najťažšie, pretože tajne miluje Scarlet. Až tak tajne, že si to sám nepriznáva! Hrdina rozmýšľa vskutku o všeličom. Napríklad o živote, kapustnici, zápche, upíroch, odvahe, kerkách, o tom, čo je to robota, pakáreň, somarina. Definície sú presné a nesú hlboké posolstvo, Karči napríklad zistil, že keď zmieša farebné plastelíny, vyjde mu „taká hovnová“. A podobne.

Možno skonštatovať, že Repčiakov pokus o humor dopadol dobre. Množstvo výrokov originálne podávaných z aspektu svojského žiačika musí čitateľa rozosmiať, výborne asistuje aj šarišský dialekt. Čomu sa však ťažko ubrániť už od prvých riadkov knižky, je evokácia istého vplyvu kultovej Knihy o cintoríne a jej nezabudnuteľnej postavy Samka Táleho. Konkrétne komické vyjadrovanie plné absurdít, špecifický humor a aj jazyk. Mení sa len vek postavy, priestor a posolstvo. Je to hyperbolizované fabulovanie o prešovskom chlapcovi, ktorý okrem svojského životného pohľadu a hyperteórií, nedisponuje ničím zvláštnym (a už vôbec nie hrdinským). Možno povedať, typický postmoderný antihrdina! Hoci Karčiho myšlienkové pochody výrazne pripomínajú Samkove, ich alogickosť je relativizovaná vekom protagonistu. No či už čitateľ pochopí tieto relácie negatívne alebo pozitívne (keďže každá kniha sa musí na nejakú inú aspoň trochu podobať), rýchlo pochopí, že ide o originálny a teda vydarený vstup do slovenskej literatúry, pri ktorom si autor (na rozdiel od Kapitáňovej) ustrážil rozsah.