ղľáԾ
Arnold Lobel: Kvak aČľup sú kamaráti
Prešov, Slniečkovo 2008.
Preklad Miroslava Gavurová aJán Gavura
Príťažlivé ilustrácie acitlivo napísanépríbehy opriateľstve ponúka knižka amerického spisovateľa Arnolda Lobela. Vtomto prípade rada zdôrazním krajinu pôvodu, lebo kniha sa pozitívne vymyká zo zjednodušenej šablóny, cez sa ktorú zvykneme na americkú (knižnú) kultúru pre deti pozerať. Žiaľ, často preberáme tituly, ktoré sa ani vamerickej kultúre nepovažujú za skvosty. Vydavateľstvo Slniečkovo pripravilo publikáciu, ktorá zaujme malých iveľkých. Lobelove knižky sú nadgeneračné, spozitívnym hodnotovým posolstvom. Citlivo sa vnich prezentuje úcta voči osobnosti arešpektovanie osobných hraníc.
Kvak aČľup sú priatelia - žabiaci odlišní druhovo (skokan aropucha) iosobnostne. Jeden bez druhého sa ale nezaobídu, pritom každý zostáva sám sebou. Čľup má rád pohodlie, je trochu ťažkopádnejší, melancholickejší aúzkostlivejší sám na seba. Celkom dobre napĺňa predstavu otypicky ropušom charaktere. Len čo však Kvak ochorie, takmer do seba zničenia ho povzbudzuje, utešuje apomáha mu. Vie si aj priznať chybu, čo je obyčajne skúška charakteru, asnaží sa ju napraviť. Kvak je skokanovsky akčný, srdečný aoptimistický. Dokáže Čľupa správne povzbudiť apozitívne naštartovať, priateľsky podporiť. V jednej zpríhod sa idú spoločne kúpať. Čľup sa kúpe na žabiaka netypicky – vplavkách. Hanbí sa vyliezť zvody vmokrých plavkách ana jeho účet sa zabáva celá hŕba divákov. Túto situáciu môže zvládnuť jedine sverným achápavým Kvakom, ktorý vie prejaviť účasť, apritom ho nezdravo neľutuje.
Lobelovi sa podarilo nepriamo poukázať na hodnotu pravdy vo vzťahoch. Nenásilne onej hovorí cez konanie hrdinov, ich postoje aspôsob komunikácie. Nejde mu opravdu zabíjajúcu, nemilosrdne kritickú. Ale otú, na ktorej sa buduje dôvera abezpečie vo vzťahoch.Pravdivá, neskreslená informácia je podstatou komunikácie žabiakov. Medzi nimi nie je priestor na lož, ani na tzv. milosrdnú. Keď Kvak zistí, že Čľup je smutný, lebo jeho poštová schránka je večne prázdna, nesnaží sa mu situáciu vylepšiť simulovaním iluzívnej skutočnosti. Otvorene sa Čľupovi prizná, že mu poslal list, aby ho potešil. Podľa reakcie Čľupa niet pochýb, že takto prejavená empatia je účinnejšia, ako fabulácia skutočnosti postavená na nezdravom súcite. Úprimné reakcie hrdinov sú prejavom vzájomnej úcty arešpektu.
Zaujímavý je jazyk autora. Vety sú jednoduché, sminimálnou výbavou prívlastkov. Akoby sa autor zámerne vyhýbal emocionalite vo výpovedi. Jeho formulácie sú neutrálne bez štylistickej príznakovosti. Text však čitateľa podnecuje, aby si sám vo fantázii dotvoril to, čo mu chýba. Formulačnú strohosť ajednoduchosť čiastočne spôsobila snaha autora vyjsť vústrety najmenším čitateľom. Vanglofónnych krajinách sa deti učia čítať iným spôsobom, ako unás. Nemajú výhodu fonetického princípu. Čítať sa musia naučiť podľa výslovnostných pravidiel, ktorých je aspoň toľko, ako našich základných vybraných slov. Autori knižiek „prvého čítania“ sú preto determinovaní aj výberom slov, ktoré môžu pri písaní používať. Vtejto súvislosti by som chcela vyzdvihnúť prácu prekladateľov, bolo totiž náročné vytvoriť vhodný ekvivalent, čitateľsky príťažlivý aj pre slovenské deti. Lobelovu knižku Kvak aČľup možno zaradiť ku „klasike“ detskej tvorby. Právom si toto označenie zaslúži.
Timotea Vráblová
