��������

Richard Bilsker

Bergson

Bratislava, Vydavateľstvo PT 2005

Preklad Peter Sýkora

O nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru z roku 1927 Henri Bergsonovi (1859 – 1941) napísal knihu vysokoškolský profesor filozofie z Južného Marylandu Richard Bilsker, ktorý už podobné práce venoval Jungovi ����Schopenhauerovi. Po krátkom úvode o filozofovom živote sa dostávame k jeho ranej tvorbe, konkrétne jeho prvým trom knihám – Čas ����sloboda, Hmota ����pamäť ����Úvod do metafyziky z rokov 1889 – 1903. V prvej opisuje analýzu intenzity psychických stavov. Na jej základe potom buduje svoj pojem trvania (dureé). Pri rozbore diela Hmota ����pamäť sa autor zameriava na Bergsonov pokus definovať ����obhájiť nekarteziánsky dualizmus. Východiskom na výklad Úvodu do metafyziky je filozofovo chápanie Ja. Tretia kapitola je podľa autorových slov prestávka ����zaoberá sa navzájom súvisiacimi témami, akými sú humor, vtipy, smiech ����komédia ����analyzuje jeho knihu Smiech. Bergson nehovorí o smiechu ako o fyziologickej reakcii, ale skôr o tom, aké druhy vytvárajú fyziologickú odpoveď. Tu nájdeme aj prehľad názorov, ktoré Bergson ovplyvnil, alebo ktoré ho dopĺňali – od Freuda, Syphera ����Paulosa, cez Bergera ����Macionisa, až po Cohena.

Tvorivá evolúcia  z roku 1907 je jeho najznámejšou knihou ����priniesla mu okamžitú slávu. Bilsker si všíma hlavne spôsob, akým siaha po koncepciách, ktoré rozvinul vo svojich predchádzajúcich prácach, ako sú trvanie, sloboda, anti-asocionizmus, intuícia, anti-mechanicizmus – aby načrtol filozofický postoj k evolúcii.

Ďalšiu prácu Trvanie ����simultánnosť publikoval až o 15 rokov. Vyvolala kontroverziu ����skôr odmietavé reakcie. Bergsonovou sa v nej zaoberá témou explicitného skúmania relativistického času. Bilsker sa snaží vysvetliť jeho argumentáciu, no jeho záver pôsobí kriticky: „Samotný Bergson nebol schopný presvedčivo formulovať, čo chcel Einsteinovi ����ostatným fyzikom povedať...“