ղľáԾ
Bratislava, Marenčin PT 2011
Pestrú paletu edície Bratislava-Pressburg vydavateľstva Marenčin PT, vktorej vyšlo hádam vyše sedemdesiat titulov, obohatila kniha obývaní vBratislave vrozmedzí oddruhej polovice19.storočia až dopolovice 20.storočia. Autorky si naspracovanie témy zvolili systém popisovania acharakterizovania jednotlivých objektov vmeste (či komplexov budov) v číselnom poradí, ktoré ukončili číslom 113. Čitateľ satak sprehľadom zoznámi sosudmi výrazných atypických stavieb vmeste, šľachtických palácov, viliek, nájomných bytov, či bytov prerobotníkov a robotníckych kolónií. Domy, ktorých osudy sú pre väčšinu Bratislavčanov neznáme, vykročili zásluhou autoriek zanonymity ačitateľ spozná nielen ichmajiteľov, objednávateľov stavby, alenajmä projektantov, architektov astaviteľov. Vcelej plejáde tvorcov savyskytli viaceré známe mená (A. Feigler, D. Jurkovič, V. Karfík aďalší), no ajmená ukryté varchívoch. Vďaka bádateľskej práci autoriek sadostáva dopovedomia čitateľov napríklad architekt Anton Keusch ajeho dvadoteraz nepublikované plány výstavby vily Huga Zweigla na Vlčkovej ulici zroku 1892a„zrkadlovo rovnaký plán vily hneď navedľajšej parcele, naprojektovaný apostavený A. Keuschom preneho samého…“ Vďaka autorkám ešte vieme kjeho menu dodať, že jepochovaný naOndrejskom cintoríne ajeho náhrobok jedielom známeho bratislavského sochára Alojza Rigeleho (mimochodom ajmonografia oňom vyšla vedícii Bratislava-Pressburg, autorom jeZsolt Lehel). Zaujímavé informácie poskytuje publikácia aj o viacerých bratislavských palácoch. Autorky nám priblížili aj „stavebný“ osud známej bratislavskej kaviarne Štefánka, ktorú dala postaviť grófka Irma Erdödyová. Taktiež lokalizovali, kde sanachádzali ateliéry sochára Frica Motošku alebo maliara Gustáva Mallého, či ateliér architekta a projektanta, viedenského rodáka Aloisa Pinkasa.
Bratislava patrila aj kpriemyselným mestám. Atak robotníci obývali viaceré kolónie, stavané vréžii majiteľov tovární (robotnícka kolónia továrne Stollwerck,
Klingerova kolónia, Schulpeho kolónia a iné). Poukazovaním narozlohu bytov avnútorné zariadenie autorky dokumentujú úroveň bývania týchto obyvateľov, norovnako sazaoberajú úrovňou obydlí vyšších vrstiev, čo charakterizuje stavebníctvo vmeste vsúvislosti skomfortom bývania vrozličných etapách vývoja. Text publikácie zaujme vecnosťou, presnosťou avmnohých prípadoch ajobjavným pohľadom na bývanie vBratislave. Doplnkom textu sú viaceré fotografie opisovaných objektov, nákresy a plány stavieb, dispozičné riešenia…
Cieľ, ktorý siautorky publikácie kládli, splnili; a možno hozhrnúť doich vlastných slov: „Dúfame, že ajtakto koncipovaná publikácia si nájde svojich čitateľov, ktorí sa oBratislave aobdobí konca 19.aprvej polovice 20. storočia dozvedia niečo nové prostredníctvom každodenného života vnašom meste – tentokrát prostredníctvom bývania…“
