ղľáԾ
Richard Rorty: Filozofické orchidey
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Ľubica Hábová
Úvodná prednáška súboru štúdií, ktorá mánázov Pragmatizmus je politický skrz-naskrz (autor ju predniesol vEurópskom klube vBratislave vjúni 1992) predznamenáva celú škálu problematiky, ktorej sa Rorty venuje vďalších častiach ponúkaného výberu. Hlási sa vnej ktrom pre neho inšpiratívnym filozofom, ktorých považuje za najvýznamnejších pre 20. storoče: kWittgensteinovi, Heideggerovi aDeweymu. Aj jeho inšpirovalo to, čo mali spoločné, ato pochybnosť, že filozofia môže byť druhom poznania ajej poslaním je prinášať nové poznatky (Wittgenstein považoval filozofiu za druh terapie, Dewey za spôsob uvažovania arozprávania o svete).
Podľa Rortyho poznanie nemáme považovať za niečo, čo nám umožní preniknúť za závoj javov k pravej skutočnosti. Rorty prízvukuje, že nijaký opis sveta nevystihuje podstatu sveta lepšie ako iné opisy, predovšetkým preto, že podstata sveta nejestvuje (problematike antifundamentalizmu sa bližšie venuje štúdia Svet bez substancií aesencií). Jazyk je totiž nástroj, nie reprezentácia nezávislej skutočnosti a pravda nie je korešpondencia nejakého tvrdenia alebo teórie so skutočnosťou (pozri štúdiu Pravda bez korešpondencie so skutočnosťou).
Vprovokatívne nazvanej štúdii Etika bez princípov sa Rorty venuje rozlíšeniu medzi morálkou arozumnosťou. Rorty aďalší pragmatisti sú presvedčení, že morálny pokrok by sa urýchlil, keby sme namiesto hľadania toho, čo nás spája, využívali schopnosť trivializovať maličkosti, ktoré nás rozdeľujú.
Rortyho vášnivé zaujatie demokraciou vystupuje do popredia vštúdii Filozofia abudúcnosť, vktorej proklamuje, že je zástancom kozmopolitizmu stakým obrazom budúcnosti ľudstva, kde vnímavosť kokolitému svetu vyvolá stav celoplanetárnej demokracie, t. j. spoločnosti, v ktorej mučenie, zavretie univerzity č zrušenie novín na druhom konci sveta pohorší človeka rovnako, ako keby sa to stalo vjeho krajine.
Štúdia Trockij adivé orchidey, ktorá inšpirovala zostavovateľku kvýberu titulu pre tento súbor, je osobným vyznaním Rortyho s prvkami poetiky asymboliky.
Aj ďalšie štúdie výberu (Spinoza, pragmatizmus aláska kmúdrosti; Objektivita hodnôt; Univerzalita apravda č Vpasci medzi Kantom aDeweym: súčasná situácia morálnej filozofie) spredmetňujú Rortyho presvedčenie, že „...naše vedomie ináš estetický vkus sú produktmi kultúrneho prostredia, vktorom sme vyrástli. My, slušní, liberálni filantropi (reprezentanti morálnej spoločnosti, do ktorej patrím ja, ako aj moji kritici), sme do podstaty neprenikli onič viac ako grázli, proti ktorým bojujeme. Mali sme jednoducho len viac šťastia“.
Filozofické orchidey sú príjemným kultivovaným čítaním, na čom má podiel nielen R. Rorty ako autor štúdií, ale aj zostavovateľka aprekladateľka súboru Ľ. Hábová.
Michaela Geisbacherová
