ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Poszony/Pressburg/Bratislava 2010
V posledných rokoch sa nám slovenská literatúra pozoruhodne rozrastá ostarých kocúrov – Ladislav Zrubec: Starý kocúr, Jana Juráňová: Utrpenie starého kocúra anajnovšie hodosadil dotitulu Tibor Ferko. Ide však odruhý diel románu, ktorého prvá časť vyšla vroku 2003 vrovnakom vydavateľstve pod názvom Občan Oto, a zároveň ide otretiu časť jeho trilógie zprostredia Vysokých Tatier (druhá časť, novela Lásky hraosudná, vyšla roku 2005 voVyd. Spolku slov. spisovateľov). Pomerne komplikované predstavenie predznamenáva nemenej zložité posúdenie vcelom románovom oblúku.Autorovi nemožno uprieť bohatú poznatkovú základňu, badať ajjeho koncíznu snahu ointelektuálny román. Lenže tieto snahy vyznievajú popri svojich pozitívach ajnegatívne. Čitateľ má občas pocit, že jepoučovaný starým pánom učiteľom, ktorý sanavyše občas ajopakuje, prípadne sa na témach uvzato zasekáva akogramofón sobohratou platňou. Pravda, priporovnaní s Občanom Otom je Pokušenie starého kocúra naračnejšie, možno saautor zprvých reakcií nasvoje dielo trochu poučil. Pritom onapätí, jeho vzostupoch, kulminácii aopadnutí bymal čosi vedieť už zdlhoročného povolania divadelného dramaturga. Lenže tu je ešte ajvzrušenie podané odkatedry bez emócií, akoby tomalo byť zámerom. Napokon, prečo nie, veď primárnym motívom zapisovania sipoznámok (knihy) Ota O., alter ega autora, jesebaspytovanie a hľadanie východísk zhriešnosti. Lenže Oto O. sa zvlastných krážov nie anie vymotať, hoci dôchodcovská hriešnosť má aj iné, než mladícke spôsoby (výkonný sex však nechýba). Kým vprvej časti dvojdielneho románu prevažujú meditatívne návraty dovlastnej hriešnej minulosti, starý kocúr zdruhého dielu sapapre skôr v hľadaní alternatívy medzi náboženstvami. Aj tu však platí, že niekedy náznak vydá zaviac akoviacstranové donekonečna saopakujúce tirády. Ak saautor rozhodne písať eseje, blogy natieto veľké témy, prosím, alejeho monologické úvahy na témy všehomíra nedokážu čitateľa strhnúť aninovosťou, ani príťažlivým podaním, animysliteľskou hĺbkou. Oto O. popri tomofrfle kamarátov vydavateľov, retušuje reálie aneveľmi zdarilo sazahrá namoderné postmoderné rozprávanie oknihe písanej i oknihe vydanej. Jednoducho, niekedy toide ako vlete nasaniach...Dielo zrejme vzniklo ajako terapeutický text presamého autora. Vyrozprávať sa zosvojich obsesií aprenasledovaní minulosťou patrí k dôležitým prvkom psychohygieny. Možno by sadalo závidieť, škoda len, že psychodiagnostický rituál prechádzania očistcom simusí každý z nás absolvovať sám, jeneprenosný. Ale môže byť zaujímavý ajpre iných. Alebo ajnie.
