Recenzia
Patrik Oriešek
09.01.2007

á - Ted Hughes - Básnický vstup do podsvetia

Básnický vstup do podsvetia

Básnický vstup do podsvetia

á

Ted Hughes

á

Bratislava, Ars Poetika 2006

Preklad Martin Solotruk

Ted Hughes patrí knajvýznamnejším britským básnikom 20. storočia. Narodil sa vroku 1930 vrodine farmárov. Vyštudoval antropológiu aarcheológiu na Pembroke College vCambridge. Zomrel roku 1988 po osemnásťmesačnom boji srakovinou. Ešte viac ako svojou poéziou sa preslávil nevydareným manželstvom samerickou spisovateľkou Sylviou Plath, ktorá vroku 1963 po šiestich rokoch manželstva spáchala samovraždu. Druhá Hughsova žena, Assia Wewill, spáchala samovraždu rovnako po šiestich rokoch manželstva. Smrť, temná strana života a okultizmus kHughsovi odvtedy už neodmysliteľne patria. Nie náhodou. Hughes sa celý život zaujímal okabalu aalchýmiu, poéziu považoval za nástroj mágie, cez ktorý sa prebúdzajú skryté sily apôsobia na realitu. Vo svojich raných básňach experimentoval smagickými formulkami aschémami prevzatými z okultných rituálov aspisov. Vcykle básní Zo života apiesní á Hughes vytvoril svojskú mytológiu, prebudil kživotu temný, metafyzický subjekt á, ktorý stelesňuje ambiguitu ľudskej psychiky. Môže to byť aj stvorenie, ktoré by chcelo, ale nemôže sa stať človekom. Vjednom z množstvainterview Hughes tvrdí, že pôvodne á začal písať ako rozprávku pre deti, neskôr ju však pretransformoval na mýtický cyklus básní vychádzajúci zbardickej tradície starej Británie aľudových mytológií. Zostup do podzemia ahľadanie cesty á ksebe asvetu je preto egoistické, nemorálne, deštrukčné, plné špinavostí, krvi aschválností. Má tiež kozmogonické zafarbenie: á vzniklo z nočnej mory Boha, navyše je autochtónnym totemovým zvieraťom predkresťanskej Británie, je nezničiteľné asamoobnovujúce sa. Hughsov záujem omytológiu aarcheológiu sa prejavuje vneustálom lavírovaní medzi naráciami typickými pre folklór, odkrývaním iných, predovšetkým symbolických, významov zahrabaných hlboko pod nánosmi konvenčných znení, problematizáciou psychických svetov aetických noriem. Kniha sa dá čiastočne čítať ako filozofia a čiastočneako poézia. Ten, kto očakáva bravúrnu slovnú ekvilibristiku a silné vizuálne či iné vnemy, bude sklamaný. Pri Hugsovej poézii treba vprvom rade premýšľať, klásť si zásadné otázky, aaž potom hľadať to, čo poéziu robí poéziou.

Patrik Oriešek