��������

Na noži

Pavel Paulenda: Rozprávkový ostrov

Žilina, Knižné centrum 2006

  Autor vo svojej debutovej knižke pre deti dokazuje, že písať vie, dokáže zaiskriť aj viacerými invenčnými nápadmi, len by sa v budúcnosti mal vyvarovať niekoľkých chýb.

  1. Je neuveriteľne presladený. Zdrobneninky síce môžu byť občas milučké, ale v prehnanom množstve pokazia čitateľovi a poslucháčovi žalúdoček. Viete, čo si myslí dieťa v kočíku o dospelom, ktorý sa mu prihovára len čiči-či, mi-čiči, bububu-lu...? 2. Prečo takmer v každej rozprávke jednou z najpodstatnejších činností je jedenie, uhasenie smädu, stolovanie? Vyvoláva to dojem, že autor je neustále hladný! 3. Myšlienky a príbehy, ktoré sa autor pokúša spracovávať, sú často zbytočne exponované na exotické ostrovy, akoby len tam dokázala vládnuť radosť, mohlo poletovať šťastie a smela prebývať láska. Dali by sa preniesť aj do našich končín, napokon aj u nás cez leto býva tropicky teplo a piesku na Záhorí máme habadej... Prečo dieťaťu sugerovať pocit, že najlepšie je kdesi ďaleko? Z tohto zorného uhla vyznieva domácky a prirodzene, povedzme, príbeh (väčšmi príbeh než rozprávka) O princeznej Cindy - o skamarátení sa dvoch psíkov na lyžovačke v horách. 4. Nakoniec to nešťastné poučovanie a moralizovanie. Popálilo sa na ňom už mnoho sľubných autorov. Niektoré úvahy patria skôr do uší žiakom druhého stupňa, než potenciálnym čitateľom a poslucháčom Paulendových rozprávok. Nie sú ani bohvieako objavné a vtipné, také starootcovské, staromilské. Ľudsky možno pochopiť aj autorský predhovor a doslov, kde sa vyznáva, že prekonal ťažký boj s rakovinou a pritom si uvedomil, aké hodnoty sú najdôležitejšie, aké by mal sprostredkovať nielen svojim najbližším, vnukovi, ale aj širšiemu spoločenstvu; z pragmatického hľadiska sú však pre detského čitateľa podstatné len príbehy, nie podmienky, ktoré určili ich zrod. Keby Paulenda nenapísal knihu pre deti, bolo by to iné. 5. Autor má na jednej strane pravdu, že ilustrátor Ján Vrabec doplnil fantazijné rozmery textu o ďalšiu dimenziu, žiada sa však pripomenúť, že ilustrátor vďaka autorovým podrobným opisom nemal ľahkú úlohu a príliš voľnú ruku a pozorný čitateľ rýchlo zbadá niekoľko nesúladov. Napríklad Paulenda píše, ako si Harry Potter posadí vílu Zlatulienku na metlu pred seba, na ilustrácii však sedí za ním.

  Celkovo je dielo riešené výpravne veľkoryso a je vhodné ako dar. Deťom zrejme viaceré prvky budú musieť objasniť rodičia alebo iní predčitatelia. Pre výchovu malých slečien sú sporné pasáže o maľovaní sa, na druhej strane po toľkých jedeniach úplne absentuje zmienka o umývaní si zubov... Dobrý úmysel nestačí.

-msch-