ղľáԾ
Susan Vreeland: Artemisia
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Preklad Katarína Varsiková
Artemisia Gentileschiová (1593–1653), skutočná aj románová, je nezávislá acieľavedomá žena snažiaca sa oslobodiť od konvencií a skostnatenosti talianskej umeleckej spoločnosti konca 17. storočia. Pre talentovanú maliarku sapríbeh obrazu stal existenciálnou podstatou. Spisovateľku Susan Vreelandovú zaujala maliarska duša avášeň skutočnej Artemisie. Vhodne apútavo „zmiešala“ dejinnú realitu so správnou mierou fikcie, aby vytvorila „vierohodnú drámu“ ačitateľom ponúkla Artemisiu, ktorá sa nám prihovára otri apol storočia neskôr.
dzá Artemisia (ocenený Theodore Geisel Award) nie je prvým Vreelandovej dielom omaliaroch a maľovaní. V knihe Girl in Hyacinth Blue píše ostratenom obraze holandského maliara Johannesa Vermeera; hrdinkou románu The Forest Lover je maliarka, ktorá sa sama vybrala maľovať do kanadskej divočiny, aaj „príbehy oumení“ Live Studies o živote impresionistov sú späté stematikou maliarstva.
Artemisia Gentileschiová ako jedna zmála žien svojej doby dosiahla uznanie aúspech už počas svojho života aako prvá žena mala tú česť byť členkou florentskej umeleckej Akadémie. Maľovala ženy, rozumela im, nazerala do ich života apoznávala tak tajomstvá ukryté pred mužmi – maliarmi. Tí sa sústredili najmä na mužov, zrejme si nedokázali predstaviť, že by sa vžene niečo odohrávalo, ako sa vyjadrila Artemisia pri pohľade na Caravaggiovu Juditu. Ona maľovala vnútorné rozpoloženie ženy, sústredila sa na jej pocity v danom momente, na jej odhodlanosť, strach, smútok či vieru. Zároveň obrazmi vyjadrovala aj svoje pocity. Chcela namaľovať svoju bolesť, aby sa jej zbavila. Postaviť sa proti výsmechu apohŕdaniu spoločnosti, ktorá znej, obete, chcela urobiť hriešnicu. Proti spoločnosti, ktorá ju chcela zraziť na zem, aby „uschla azomrela“, pretože sa bála jej talentu. Artemisia maľovala veľké témy ľudských dejín (Juditu, Máriu Magdalénu, Batšebu, Lukréciu) a originálne ich interpretovala. Jej tvorivý aneľahký život bol naplnený umením aláskou knemu.
Artemisia žila včase, keď bolo maliarok veľmi málo aak mali ženy niečo spoločné stýmto umením, tak stáli pred plátnom, anie za maliarskym stojanom.
Snezávideniahodným postavením žien sa stretávame hneď vúvode diela pri opise procesu smaliarom Agostinom Tassim, ktorý Artemisiu znásilnil. Ponižujúce zaobchádzanie, ignorovanie jej pravdy, pretože sa predpokladalo, že pravdu má len muž, sú výstižným obrazom doby. Žena - manželka bola vpodobnej situácii: „Vyhladla som, ale bála som sa ozvať. Nechcela som už po niekoľkých hodinách manželstva vznášať požiadavky. Sťaživým zúfalstvom som si uvedomila, ako je žena vydaná na milosť mužovi – dokonca aj vtakej maličkosti, ako je kúsok chleba.“
Celému Artemisiinmu životu vládne láska. Láska kumeniu, ktorá je mnohokrát egoistická azraňujúca, nenaplnená láska kmužom, ako aj platonická maliarska láska kľuďom ako možným objektom spodobenia na plátne. Rovnako ako jej otec obetovala svojho najbližšieho človeka umeniu. Obaja boli manželmi umenia, svojou sebeckou impulzívnosťou nechcene ubližovali, pretože nevyhnutnosť rozhodnutia uštedruje rany láske. „Milovať znamená dobrovoľne sa vystaviť slučke irónie, obdivovať niekoho ačakať na uškrtenie,“ ako to vyjadrila Artemisia, ale zároveň aj neopätovaná, prchavá láska je lepšia než žiadna.
Ak chce umelec maľovať ľudí, nesmú mu byť ľahostajní. Podľa Artemisie „ľudia sú ľudia bez ohľadu na to, či stoja živí pred tebou, alebo žili pred mnohými rokmi. Musí ti záležať na každej osobe, ktorú maľuješ, akoby bola živá, akoby výraz presne toho obrazu bol vtej chvíli tou najdôležitejšou vecou na svete. Keď človeku na niekom záleží, je to istá forma lásky, atá je aj jadrom cítenia umelca, ktoré je zase žeravým centrom obrazu.“
Život Artemisie Gentileschiovej vpodaní Susan Vreelandovej je fascinujúci príbeh talentu, hľadania pravdy cestou utrpenia, chápania, odpustenia alásky. Je príbehom oveľkom umení, ktorého úlohou je „aby nám pomohlo žiť vpovznesení azomrieť vpokoji“.
Michaela Geisbacherová
