ղľáԾ
Viktor E. Frankl
Neuvedomený Boh (Psychoterapia a náboženstvo)
Bratislava, Lúč 2005
Preklad Milan Krankus
Rozsahom neveľká kniha Neuvedomený Boh je kľúčovým dielom známeho rakúskeho neurológa a psychiatra Viktora Emila Frankla (1905 – 1997), profesora na univerzite vo Viedni a viacerých univerzitách v USA. Frankl založil tzv. tretí viedenský smer psychoterapie (po Freudovej psychoanalýze a Adlerovej individuálnej psychoterapii). Teoretické základy svojej koncepcie v tomto knižnom diele vyjadruje pojmom existenciálnej analýzy, dnes častejšie definovanej ako logoteória. Z toho odvodená terapeutická prax sa nazýva logoterapia. Podstatou Franklovej teórie aj praxe je orientácia človeka na hľadanie životného zmyslu. Viera v zmysel a náboženská viera sú preňho synonymá. Za zmienku v tejto súvislosti stojí, že s touto teóriou Frankl vystúpil prvý raz krátko po osobnom bolestnom prežití holokaustu.
Keď vysvetľuje hĺbku duchovného nevedomia, vychádza z presvedčenia, že nielen etické a erotické, nielen svedomie a láska sú zakorenené vjeho emocionálnej, intuitívnej časti, ale aj estetická senzibilita. Ztoho vyplýva, že príliš silné vedomie môže prekážať tvorivosti plynúcej znevedomia. Priveľká sebareflexia pri tvorbe takto môže viesť až kúplnému umeleckému zlyhaniu.
Hľadanie zmyslu je pre dnešnú spoločnosť veľmi dôležitá anáročná úloha, žijeme včase, keď ľudským bytostiam nezriedka uniká nachádzanie zmyslu vlastnej existencie isituácií. Dá sa povedať, že žijeme vdobe pocitu nezmyselnosti. Zmysel však nemožno dať, treba ho nájsť. Navyše zmysel sa mení nielen zo dňa na deň, ale aj od človeka kčloveku, teda aj ad situationem, aj ad personam. Frankl ale zdôrazňuje, že neexistuje taká životná situácia, ktorá by bola skutočne nezmyselná. Niekedy zmysel možno pochopiť iba zhľadiska vyššej dimenzie, ktorú však jednotlivec alebo ľudská bytosť ako taká nie sú schopné dosiahnuť. Na príkladoch zpraxe toto svoje tvrdenie opreté oteoretické dôkazy výrečne ilustruje.
Rozličné náboženstvá autorovi pripomínajú rôzne jazyky. Pritom ani jeden ztýchto jazykov nemôže byť nadradený iným. Vkaždom jazyku môže človek dôjsť kjednej pravde, ale aj vkaždom môže blúdiť, mýliť sa, či dokonca klamať. Podobne prostredníctvom každého náboženstva možno dôjsť kBohu. Podľa Frankla vtejto súvislosti nenastáva odklon od náboženstva ako takého, ale od konfesií, ktoré medzi sebou nezmyselne bojujú avzájomne si preberajú veriacich, smerujeme preto skôr kosobnej religiozite. Pretože jestvuje nielen pudové, ale aj duchovné nevedomie, ktorého skúmaním dospejeme až ktranscendencii svedomia, ako najhlbšieho bytia vzodpovednosti, v logoteórii možno hovoriť otom, že mnoho ľudí, aj tých, ktorí sa označujú za neveriacich, majú vsebe ontologicky zakotvený mravný princíp, nevedome akceptujú Boha. Človek je ale natoľko slobodný, že jeho sloboda je slobodou až po odmietnutie, aj proti svojmu stvoriteľovi.
Frankl viackrát zdôrazňuje, že zhľadiska psychoterapeutickej alekárskej praxe je dôležité, aby veriaci lekár-psychiater pristupoval ku každému svojmu klientovi rovnako anijako mu nevnucoval svoje náboženské presvedčenie. Logoterapiu vymedzuje pritom voči psychoterapii ako jej doplnok, nie náhradu, asmerom ku kňazskej starostlivosti odušu uvádza, že logoterapia ju pomáha liečiť, nie spasiť.
Autor sa slovenského vydania svojho fundamentálneho diela nedožil, jeho logoterapia má však aj na Slovensku mnohých pokračovateľov. To ostatne potvrdzuje aj vúvodnom slove profesor Kazimierz Popielski zlublinskej univerzity. Vzťah kBohu ako imanentný, aj keď často skrytý postoj človeka ktomu, čo je transcendentné, je iste uvažovanie, ktoré si aj vďaka slovenskému prekladu knihy Neuvedomený Boh získa ešte ďalších zástancov. Keďže Frankl logoteóriu vymedzil ako kčloveku tolerantný smer psychiatrie, jej filozofické základy zaujmú aj slobodu vyznávajúcich laikov
Michal Schuster
