ղľáԾ
Marie Darrieussecq
Claire vlese aPentesileia, prvý súboj – Claire dans le forêt suivi de Penthésilée, premier combat
Bratislava, Sofa 2006
Zfrancúzštiny preložila Gabriela Uhlárová
Bilingválne vydanie dvoch textov Francúzky Marie Darrieussecq (1969), rodáčky zBayonne, ktorá prežila detstvo vmalej baskickej dedinke ahovorila jej tajomným jazykom, je štvrtá kniha tejto autorky na Slovensku. Ako je azda známe, autorka, keď osem rokov predtým získala cenu časopisu Le Monde pre mladého spisovateľa, zažiarila vroku 1996 sťa kométa románom Truisme (Svinské pravdy). Mladá hrdinka sa po kafkovsky premení na sviňu avrománe prežije svoj svinský život. Po svetovom úspechu románu však vjej písaní nastal prekvapujúci obrat: „píšem psychologické knihy proti psychológii“, narodil sa jej syn aknihou Bébé (Bábätko) táto ateistka, feministka aEurópanka nazrela do celkom iných sfér než je jednorozmerná satira na vyprázdňujúci sa svet, kde prázdno po myšlienkach acitoch zapĺňajú šarlatáni apomätení mystifikátori. Vjej knihách pribudlo umeleckej štylizácie, obraznosti, hudby anajmä hĺbky. Vo francúzskej literatúre dnes predstavuje dôstojnú pokračovateľku Nathalie Sarrautovej či Marguerite Durasovej.
Próza Claire vlese sa odohráva „v dedinke pri mori“, ktorej tajomní obyvatelia veria, že žijú uprostred sveta amajú otom „jasné predstavy“. Claire vie, že nikdy nebude mať deti aže je to dôsledok akéhosi prekliatia azda za to, že jej predkovia kedysi odišli zdediny, ahoci sa vrátili ako neverci, rod sa už nikdy nestal prirodzenou súčasťou súdržného dedinského spoločenstva, fungujúceho na iracionálnych princípoch amýtoch, ktoré každý člen nosí vsebe ako svoju podstatu,riadi sa nimi asceľuje nimi svoj svet. Táto základná situácia je však vpróze len sporo naznačená amá dozaista popri svojej hmatateľnej reálnosti najmä symbolickú funkciu. Dedina kvárená záhadnou chorobou tu totiž pôsobí ako nejaké božie oko, čo nič neodpustí nikomu, kto sa vychýlil zjej rytmu pripomínajúceho pulzovanie mora (alebo ak chcete, možno Ravelovo Bolero, autorkino obľúbené dielo). Nie je to len hŕstka prírodných ľudí či zadubencov, ktorí síce majú gymnázium adoktorov, ale sú zomknutí do celku vravou mýtov aprasíl. Tou žije dedina zovšadiaľ obklopená „moderným štátom“, nezrozumiteľnou pre odcudzených odpadlíkov audržiavajúcou jej neporaziteľnú celistvosť. Hlavným motívom Darrieussecqovej prózy je pravdepodobne bytostné hľadanie možností vrátiť sa zodcudzenej osamelosti do tejto drsnej jednoty mora aľudí azbaviť sa raz navždy príšer, vynárajúcich sa zpocitov dezintegrovaného bezdomovca, narušeného modernou civilizáciou. Pravda, to sme už zašli vari až priďaleko do sféry racionálneho výkladu tohto koncízneho amožno až ezoterického dielka, ktoré presviedča najmä svojou poéziou atým, že je samo osebe realitou obsahujúcou toľko silných elementov, že každý výklad je rizikom zjednodušenia. Trestaná Claire sa teda chce vykúpiť anájsť pokoj duše vzjednotení s dedinou pri mori („V noci verím vpríšery, cez deň som karteziánka“, priznala sa Darrieussecq vktoromsi dávnejšom rozhovore). Napriek svojej neplodnosti sa chce vydať za úspešného absolventa gymnázia, je súčasne bezproblémový dedinčan izázračný liečiteľ dedinčanov. Znemožní jej to však láska kmužovi zlesa, ktorá sa znenazdania vynorí akoby zútrob sveta acelkom ju pohltí. Ten sa stane jej manželom iosudom, možno preto, že oproti morským dedinčanom predstavuje silnejší element „moderného štátu“, proti ktorému niet pomoci, ale budú mať spolu dieťa, môžu ho však vidieť iba „deti močiarnych príšer“. Vrámci tejto významovej schémy však pulzuje nevídaná dynamika prestupovania sna askutočnosti, poézie avecnosti, mýtov areality, ktorá je hlavným príznakom výsostne ženského dielka tejto favoritky príšer akarteziánky vjednej osobe.
Ajneveľký text snázvom Pentesileia, prvý súboj je názornou ukážkou autorkinej súčasnej autoštylizácie. Bojovníčka vojska Amazoniek sa chystá do „radostnej vojny“ sGrékmi, vktorej má za zabitého muža dostať živého muža na „rituál“ zasvätenia. Žiadostivá Amazonka si vopred vyberie za obeť najvýznačnejšieho bojovníka Achilla. Je to len feministická vyzývavosť, alebo naozajstné proroctvo?
Alexander Halvoník
