��������

Marie Korandová

Hrajnohov poklad. Povesti ����príbehy z kopaničiarskeho kraja

Martin, Matica slovenská 2004

Ilustrácie Danica Pauličková

Marie Korandová približuje – pôvodne len svojim vnukom, v knižnej podobe však celej čitateľskej verejnosti – podbradliansko-podjavorinský kraj, ktorého obyvatelia trpeli, ale aj preukázali hrdinstvo v protitureckých bojoch, v protihabsburskom odboji po boku kurucov proti labancom ����za myšlienky Lutherovej reformácie, ale najmä za presadenie národnej identity počas revolúcie 1948. Autorka vychádza z povestí, povier, ale aj z epických piesní ����predovšetkým zo zápisov v kronikách. Teda jednotlivé povesti, hoci pochádzajú z viacerých zdrojov ����v pôvodnej podobe mali rozličné literárne formy, v autorkinom spracovaní dostali jednotnú formu rozprávania ����spoločný jazyk (len ojedinele autorka zachováva typické miestne výrazy). Tieto úpravy nijako neubrali z výpovednej hodnoty povestí či povier, no ����piesne by si zaslúžili aj samostatné vydanie na zvukovom nosiči, kým celkom upadnú do zabudnutia. Všetok zozberaný materiál autorka zoradila chronologicky ����zaradila do šiestich kapitol.

Prvá kapitola Z dávna pradávna zachytáva obdobie druhej polovice 14. storočia, odkedy sa zachovali písomné pamiatky z jednotlivých miest či obcí tohto regiónu. Sídla sa tu vytvárali v okolí hradov, ktoré strážili starú obchodnú Českú cestu smerujúcu z Budína, Ostrihomu, cez Trnavu, Senicu, Olomouc až do Prahy. Známejšie udalosti z dejín tohto kraja sú obsiahnuté v kapitole Dve storočia vojen. Po korunovaní Ferdinanda II. za rímsko-nemeckého cisára roku 1619 doliehajú dôsledky jeho silnej rekatolizácie aj na obyvateľov kopaničiarskeho kraja, kde dovtedy platila zásada: koho pôda, toho náboženstvo. Z tohto obdobia sú známe krvavé boje Turolúčanov ����Myjavčanov proti kozákom, ktorých poslal proti Bethlenovým povstalcom roku 1621 poľský kráľ, spojenec Habsburga. Svedectvo o krutom náboženskom prenasledovaní zachovali vo svojich dielach aj luteránski farári Štefan Pilárik ����Daniel Krman ml. Do týchto pohnutých čias zaradila autorka aj povesti o habánoch.

Samostatnú kapitolu autorka venovala zbojníckej téme, najmä najznámejšej legende o Hrajnohovi. V kapitole Pod slovenskou zástavou pripomína búrlivé roky štúrovcov z ich pôsobenia na Brezovej, Hlbokom, na Myjave ����okolí, ktorých búrlivosť nespočívala len v revolučnom vrení, ale aj v mladosti aktérov, vo veku, keď stáli na životných križovatkách. Do kapitol Strašidlá ����bobony ����Ozveny života zaradila autorky povery ����povedačky, strašidelné príbehy, ktoré sa rozprávali pri páračkách alebo sa tradovali pre mravoučné posolstvo.