��������

Liečivé praktiky poézie

Ľubomír Feldek: Lekárnička zamilovaných

Bratislava, Ikar 2004

Po prečítaní novej Feldekovej zbierky Lekárnička zamilovaných som si spomenul na prvú knihu, ktorú som od neho čítal: Kvet alfabet. Pribudla k tým, ktoré s��bázňou vymenúvam každému, kto sa ma opýta na nejakú zaujímavú knižku. Feldek v nej hovorí:

„Báseň potom odletela spolu s��ním / a bude žiť, len kým žije motýľ, / nezachová sa z��tej básne ani rým, / čo by si ľud o sto rokov nôtil. // A aj dnes ju môže čítať iba kvet – / a nie celú, / motýľ neposedí – / a aj to len jeden kvet, kvet alfabet, / neuznaný dosiaľ mužmi vedy.“

Tento pôvabný opis čitateľa má v sebe predovšetkým podmaňujúcu vieru a presvedčenie, že takýto citlivý čitateľ, ktorý je aj básnikovým partnerom, existuje. Nie je to písanie pre večnosť – Feldekova báseň i motýľ sú pominuteľní, a kým žijú a lietajú, tak si hľadajú svojho čitateľa – partnera.

A teraz sa vráťme k��Lekárničke zamilovaných. Na obálke knihy nájdeme krátku báseň Leto, leto, zima: „Mal som milú celé leto. / Prešlo leto – už jej nieto. / Ide jeseň – bude iná. / Keď nebude, budú vrany. / Zjedia leto. Bude zima.“

Nepripomína aj vám táto básnička onú pominuteľnosť; veď prešlo leto – milej nieto a namiesto motýľa sú tu vrany, ktoré tiež čosi odnesú – leto. Pominuteľné sú niektoré pocity a ročné obdobia sa zase pravidelne striedajú. A nepripomína vám „lekárnička“ kvet, na ktorý sadá motýľ s��básňou na krídlach? Pretože lekárnička je skrinka s liekmi, ktoré v istých chvíľach veľmi potrebujeme. V��tomto prípade to budú lieky na „zamilovanosť“, na sentiment, na obdobia, v��ktorých sa pocity rýchlo striedajú – rýchlo, že im rozumie iba báseň. A tak sú Feldekove básne, na prvý pohľad sentimentálne a banálne, určené tomu, kto sa tak niekedy cíti. Každému Kvetu alfabetu, ktorý čaká na svojho motýľa – báseň.

Aj napriek takmer tridsaťročnému rozdielu majú obe zbierky, okrem autora, spoločné hravé, nenútené rýmy, svojský básnický jazyk, ktorý Feldek odôvodňuje šesť rokov po vydaní zbierky Kvet alfabet v��knihe Homo scribens takto: „Čím som starší, tým väčšmi strácam chuť dávať najavo svoje prednosti v��oblasti klasickej básnickej techniky... Odpudzuje ma už klasický rytmus, ten verklík trochejov či jambov, v��ktorom práve rytmická bohatosť reči vychádza na psí tridsiatok dvoch-troch možností. Rýmov môžem rozosiať ako ďateliny, a práve preto ma už zaujíma len rým-štvorlístok.“

Básne Ľubomíra Feldeka z��tejto zbierky si o sto rokov asi ľud nôtiť nebude. A to aj napriek tomu, že sú často presne také ako ľudové piesne – jednoduché a plné citu, fantázie, rozprávkovosti. Neraz aj drsné s vulgárnymi narážkami. Lekárnička zamilovaných je aj akousi súpravou korenín a bylín. Každá báseň vonia inak, raz vás ovanie badyán, inokedy kôpor. A nájdeme aj štipľavé čili.

Odporúčam, aby ste Lekárničku zamilovaných otvárali vždy, keď potrebujete jej „jednodychú“ presnosť, aby si báseň na motýlích krídlach mohla nájsť svoj kvet alfabet.

Peter Kosmály