ղľáԾ
Duchovné texty baroka
Silvia Lauková: Sondy do barokovej literatúry
Nitra, UKF 2009
Monografia pracovníčky Katedry slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa vNitre sa zaoberá duchovnou piesňou publikovanou vkancionáloch evanjelickej akatolíckej proveniencie atémou márnosti vslovenskej barokovej poézii. Oba okruhy jej výskumu sú nazerané ako živé kultúrne dedičstvo. Autorka ho vníma ako jeden zkonštituentov našej kultúrnej pamäti. Duchovná pieseň podľa nej vystihuje odvekú túžbu človeka po transcendentne, jeho snahu splynúť sním aoslobodiť sa od pozemského trápenia povznesením sa kduchovným hodnotám. Táto túžba sa vbaroku markantne odrazila vpiesni, svoj zástoj ale našla aj vžánri modlitby. Lauková oba žánre odlišuje, aby našla ich príbuzný charakter. Zdanlivá paradoxnosť tohto tvrdenia je situovaná do kontextu dobového vnímania sveta, ktorý pre obdobnú situáciu generoval spevník aj kancionál. Ich príbuznosť aodlišnosť je autorkou explicitne vysvetlená. Aj Cithara Sanctorum, aj Cantus Catholici sú pre Laukovú fenomény, ktorých podoby možno vysvetliť jedine vkontexte stredoeurópskej, najmä českej duchovnej kultúry. Schopnosť vidieť oba spevníky vinterakcii sdomácimi aj zahraničnými prameňmi je azda tou najprínosnejšou časťou jej výskumu. Obdobné konštatovanie platí aj pri posudzovaní Laukovej reflexie podôb spracovania motívov márnosti vbarokovej poézii. Nielen Cantus Catholici, ale aj Peter Benický, Hugolín Gavlovič a Ján Abrahamffy poskytli Laukovej pramenný materiál, na ktorom bola schopná preukázať, že téma pominuteľnosti ľudského života je vobdobí baroka spracovaná pozoruhodným diapazónom filozofických, teologických, literárnych, sociokultúrnych avýrazových možností, ktorých rezonancia môže mať dosah aj na dnešných čitateľov. Azda práve vtomto zistení je zmysel výskumu staršej literatúry. Lauková svojou útlou knihou naznačila, že obdobie baroka nie je dobou temna, ale inšpirujúcou časťou dejín literatúry.
Peter Mráz
