ղľáԾ
Pestrý abohatý zborník
Hrdina vbalkánskych astredoeurópskych literatúrach 19. a 20. storočia
Bratislava, VEDA 2004
Kniha je vyústením rovnomenného medzinárodného projektu Ústavu svetovej literatúry SAV, Kabinetu filmu adivadla SAV aInštitútu literatúry Bulharskej akadémie vied. Napriek konfrontačne znejúcemu názvu tu nejde ohľadanie protikladov aantinómií, ale osledovanie (a)linearity vývoja pojmu „hrdina“ ajeho chápania vbalkánskom astredoeurópskom kultúrnom priestore. Zborník obsahuje 19 erudovaných štúdií zpera siedmich slovenských literárnych vedcov, dvoch slovenských filmových adivadelných vedcov anapokon ôsmich literárnych vedcov zBulharska.
Zborník otvárajú štúdie bulharských literárnych vedkýň zaoberajúcich sa vymedzením stredoeurópskeho priestoru sprihliadnutím na interpretácie V. Havla, M. Kunderu, G. Konrada, Cz. Milosza adefinovaním bulharskej postmoderny spolu s emblematickou analýzou jej najvýznamnejších textov. Nasledujúce štúdie poukazujú na metahistorickú formu súdržnosti talianskej aslovenskej literatúry apodobnú úlohu telesnosti voboch literatúrach, na problémy fikčnosti anefikčnosti ana otázky týkajúce sa zobrazenia lyrického subjektu vslovenskej, maďarskej abulharskej literatúre (Krasko, Ady, Bagrjana). Cez dvojité bytie hrdinov D. Kiša atakmer psychopatologickú štúdiu ohrdinoch Eliasa Canettiho sa prenášame do stredu zborníka, vktorom nás očakáva problematika gréckeho abulharského vojnového denníka, hrdinstvo ahrdinovia poézie J. Smreka, Č. Mutafova aS. Minkova.
Podobami nemeckého postexpresionistického hrdinu medzi dvoma svetovými vojnami vbulharskej, slovenskej arakúskej moderne sa dostávame kzáverečným štúdiám, ktoré kriticky reflektujú hrdinu slovenských dramatických textov a „antihrdinu“ vslovenských absurdných operách aslovenskom absurdnom divadle. Špecifické miesto vzborníku zaujíma štúdia oargentínskom spisovateľovi Juliovi Cortazárovi, ktorá usúvzťažňuje stredoeurópsky abalkánsky kontext skontextom svetovej literatúry.
Zborník Hrdina vbalkánskych astredoeurópskych literatúrach 19. a 20. storočia je príliš bohatý azaujímavý na to, aby sa dal na takomto malom priestore myšlienkovo ateoreticky obsiahnuť, a preto ho každému vážnemu záujemcovi oproblémy súčasnej literatúry aliterárnej vedy vrelo odporúčam.
Patrik Oriešek
