ղľáԾ
Bratislava, Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista 2010
Svedectvá ľudí sneobyčajnými zážitkami alebo kresťanské svedectvá majú pomerne zreteľné miesto na našich knižných pultoch. Rózsa Warmerová sanarodila do židovskej rodiny vPiešťanoch ešte pred 1. svetovou vojnou, ktorú už naplno dievčensky vnímala. Sama si udávala maďarské občianstvo, keďže nikdy sanezmierila sodtrhnutím sa Československa od veľkého Maďarska. Postupne sa ukázalo, že vnej drieme veľký tanečný duch (vo Viedni) asochársky talent (v Budapešti). Lenže potom saako často ajpredtým splným nasadením atrochu naivne vydala, nastali problémy, utiekla pred nimi doAnglicka, ako slúžka nevydržala obmedzovanie, vrátila sanaspäť doBudapešti – práve vobdobí plazivého rozširovania hnedého moru. Po špiritistických seansách, naktorých pôsobila akosilné médium a trápievali ju rôzni duchovia, našla útechu aznovuzrodenie ukresťanov – vbaptistickej cirkvi. Prestala savenovať akémukoľvek povolaniu a hlásala evanjelium. Rozhodla sastať kresťanskou misionárkou a hlásať učenie Ježiša Krista medzi jej židovskými spoluobčanmi. Tak sadostala až naUkrajinu, kde vstrašných podmienkach videla, akomnohých ňou preobrátených Židov sústreďujú do lágrov aodvážajú. Vtedy sama zvažovala, či sa knim nepridať dobrovoľne. Nemala židovské črty, atak šanca zachrániť sabola stále vysoká. Napokon ju však predsa len uväznili adeportovali – rovno doOsvienčimu. Mala obrovské šťastie, akoneskôr ešte niekoľkokrát, plynovým komorám sapri rozraďovaniach vyhla naozaj vždy iba o vlások. Vosvojom hlásaní viery medzi Židovkami neustávala ani v týchto ťažkých časoch a jestrhujúce abolestivé zároveň čítať túto kapitolu jej života. Po návrate do Československa, kde našla silne zdecimovanú rodinu, pokračovala vosvojej misijnej práci vBratislave, kým sanerozhodla ajona nasledovať mnohých ďalších zo židovského národa, odísť do „krajiny zasľúbenej“. Lenže to sa písal už rok 1949 ahranice boli bežne zatvorené. Jepravda, že československý štát púšťal niektorých Židov doPalestíny, lenže novoznikajúci štát nemal záujem okresťanku, nehovoriac otom, že odporúčanie jejnechcel dať anibratislavský rabín. Po veľmi komplikovanej ceste cezKanadu aUSA, kdevtedy žil ešte jeden jejbrat, sa však jej želanie naplnilo.
Okrem výrazne humánneho a kresťanského posolstva kniha nastoľuje aj otázky primárnosti viery či príslušnosti k národu, zodpovednosti zasvoj osobný osud aosud ostatných ľudí. Svedectvo Rózsi Warmerovej, napriek istým nepresnostiam či neupresneniam vyplývajúcim zoselektívnosti pamäte, ktoré autentické svedectvá nezriedka sprevádzajú v ešte hojnejšom počte, má svoju významnú ľudskú výpovednú hodnotu apre kresťanov aj už spomenutú svedeckú.
