Kordíky, Skalná ruža 2011

Lyrický útvar haiku je stále obľúbenýa vyhľadávaný. Vnie­ktorých krajinách sa jeho autori združujú doklubov, vydávajú antológie aorganizujú čitateľ­ské stretnutia. Aj unás táto svojbytná forma zaznamenala vposledných rokoch viditeľný posun vosvojej prezentácii. Na­pokon zachytiť navymedzenom priestore prchavú večnosť bude vždy lákavé.

Pôvabná knižka Mávnutie krídel ǻپٳܱdz 42 slovenských haiku jeneprehliadnu­teľná zhľadiska formy ajobsa­hu. Nenápadná, ale pôsobivá väzba, decentná grafická úpra­va anevtieravé ilustrácie Jána Kudličku vytvárajú vkusný artefakt. Táto malá antológia jezložená vskutku zreprezen­tatívnej zostavy: Groch, Hau­gová, Hevier, Hochel, Chmel, Jurolek, Kadlečík, Kuniak, On­drejková, Podracká a Zambor. Knižku nemôže otvárať nikto iný akonajznámejší japonský básnik a zakladateľ tejto bás­nickej formy Macuo Bašó (1644 – 1694). Jeho známe haiku jeuvedené v pôvodnom jazyku, ale aj v slovenskom a českom preklade. Je až neuveriteľné, že táto forma si odsvojho vzniku v 17. storočí zachovala svoju tvarovú výnimočnosť a ne­nahraditeľnosť. Strohý počet slabík v štruktúre 5­7­5 stavia každého autora pred uvážli­vosť, pokoru a slovnú askézu. Stačí odcitovať haiku Rudolfa Juroleka:

Deň ako zdetstva
auž navždy, august,
keď žiť jenevinnosť.

Priezračný odkaz povznesený nad rámec všedného dňa ponú­ka nekonečné množstvo asociá­cií a polozabudnutých mihnutí. Vyzdvihnutá skutočnosť je ex­ponovaná úzkym pásom svetla, abyvyvolala jasnú momentku prežitého auchovaného. Alebo Anna Ondrejková vjednom riad­ku stitulom 18. 12. 2010:

čierny sneh, hlboké hviezdne duny: sčitovanie snov: horí

Jej prekrývanie obrazov pripo­mína filmové zábery sdôrazom nakontrasty, zvuky adetailné zachvenia. Mila Haugová ajej ᲹԳá:

naozaj zima
obzor skrehnutý vtákmi
vmojom vzdialenom srdci

Z jejstarostlivo vypreparova­ného zážitku vyžaruje auten­tický chlad, ktorý však skôr zahreje avtisne nepremárnenú nádej v prítomnosť bijúceho srdca. Reálne obdobie zimy aprázdnoty jevyvážené láskou a odpustením. Výberovú jede­nástku príznačne uzatvára Ján Zambor:

Biele miesta sú
náš osud Alen zlomky
smieme poodkryť

Básnické slovo zostáva takmer v celej svojej hĺbke tajom­stvom, inak stratí svoju licen­ciu. Vždy je nám dovolené od­tajniť ibajeho náhodne odsko­čenú iskru.

Výber končí poetickým do­slovom vytvoreným zkompozí­cie haiku a 17­slabičných frag­mentov z textov zastúpených autorov, ktorý zostavil Rudolf Jurolek. V tomto dômyselnom usporiadaní dostávajú „premie­šané“ texty novú azaujímavú dimenziu vnímaných súvislos­tí. Hovorí sa, že dobrého býva málo avtomto prípade toplatí dvojnásobne. Knižka má len 60 strán, alejej obsah nás znovu zasahuje vudivujúcich význa­moch a (skrytých) spojeniach. Titul Mávnutie krídel vysti­huje pominuteľnosť a prírodnú premenlivosť. Jechvályhodné, že takáto publikácia sadostáva naknižné pulty akokultivovaný podnet nazastavenie.